MY a šport? Majú k sebe tak blízko a...

V kolektíve redakcie MY NV Žurnál a vlastne v celej novinárskej brandži sa pohybujem a pôsobím krátko. Napriek tomu som sa ja, neskúsené ,,ucho“, rozhodol vyspovedať tých podstatne skúsenejších a pomerov znalejších, svojich redakčných kolegov. Jednoducho som si povedal, blíži sa koniec roka, roboty je vyše hlavy, čo tak uvoľniť ,,našu domácu“ atmosféru? Keďže som športový redaktor a mojou doménou (už odmalička) je práve šport, prichystal som si na kolegov pár otázok na telo práve z tejto oblasti. Reakcie na môj skvelý nápad boli zo začiatku rôzne a niektorí z mojich spolupracovníkov by ma zaň najradšej aj patrične ,,odmenili“. Nakoniec však predsa len povolili a k spovedaniu mi dali súhlas. Tak vznikla nasledujúca športová anketa, priamo z domácej, redakčnej kuchyne. Prezradí vám, ako sú na tom ,,Žurnalisti“ so športom.

SkryťVypnúť reklamu

Pýtal som sa: 1. Ako ste na tom vy a šport?, 2. Čo považujete za svoj doterajší najväčší športový výkon?, 3. Čo by ste chceli v športe skúsiť a naopak, na čo by ste sa nedali nahovoriť ani za svet?

Jarka Badániová, šéfredaktorka

Môj vzťah k športu je prudko akčný, predovšetkým v mojej hlave. Asi takto: už v čase malej juniorky som začala takmer dokonale ovládať príbehy a výsledky všetkých jazdcov Formule 1, krasokorčuliarov, hokejistov, tenistov, lyžiarov... Dokonca mám doma presný archív (môžem požičať). Šport a ja je asi to isté ako výtvarné umenie a ja. Sú to moje dve veľké životné lásky. Ibaže medzi hlavou a telom nastal skrat. V oboch prípadoch môžem pokojne robiť odborného poradcu, ale na základnej škole mi z týchto predmetov hrozili jediné dve dvojky, ktoré mi učitelia nedali, aby mi nepokazili vysvedčenie. V hlave som to mala, zvyšok tela nepochopil. Spolužiaci z vysokej školy dodnes spomínajú, ako som na lyžiarskom výcviku (ja, samozrejme, zaradená v skupine C, teda v poslednej) na súťaži zmizla z dráhy. Neskôr ma objavili, našťastie živú, v miestnom lesíku. Snahu mi uprieť nemožno, iba výsledok je neistý. Kedysi sme boli s priateľom na prázdninách v Prahe. Mali sme v centre mesta na týždeň byt iba pre seba a mohli sme si robiť výlety kamkoľvek. Ibaže ten týždeň som prečumela pred televízorom pri letnej olympiáde. Takže aj to je rukolapný dôkaz, že šport milujem. Nuž a k reálnym výkonom asi toto: plávať som sa naučila pred šiestimi rokmi. Šplh na lane, skok cez kozu a výmyk na bradlách ma dodnes strašia v snoch. Beh na poldruha kilometra okolo školy som zvládla tak, že som sa zašila za rohom a počkala, kým sa zaradím do ďalšej etapy obiehania. Ale športové drevo nie som. Basketbal som zvládla ľavou zadnou, volejbal rovnako – tam som dokonale zmiatla súpera svojským štýlom podania, v čom som bodovala. „Naj“ výkon som určite podala pred pár rokmi, keď som za štyri mesiace schudla štrnásť kíl aj vďaka stacionárnemu bicyklu. Boli to litre potu, ale stáli za to. Dnes z neho s láskou odfukujem prach a slúži ako vešiak na kabáty. Šport však je a zostane mojou – aj keď teoretickou – veľkou láskou. A dúfam, že mu aspoň trošku rozumiem, hoci len platonicky.

SkryťVypnúť reklamu

Neviem, čo by som nedokázala, pretože tvrdím, že pravidlo“ nikdy nehovor nikdy“ platí. Mám strach z výšok, mám strach z hĺbok, mám strach zo všetkého neznámeho ako každý človek. Ale – ktovie... Keby vám v byte horelo pod zadkom, neskočili by ste z okna do hasičskej plachty?

Renka Sotníková, ekonomika, inzercia

Športujte s radosťou! ...to práve nie je motto, ktorého by som sa držala a zvlášť nie tento rok. Ale, samozrejme, tak ako každá žena, ani ja nie som výnimka, intenzívne začínam rozmýšľať nad športom na jar – presnejšie, tesne pred letom. Vtedy začínam pociťovať, že pri najmenšom podskočení sa roztrasie celé moje telo (tak to som možno trochu prehnala...). Moje prvotné nadšenie pre akékoľvek pravidelné cvičenie však rýchlo opadne. Nie som aktívny športovec, ani ten typ ženy, ktorá pravidelne dva až trikrát do týždňa musí za každú cenu vyskakovať na aerobicu alebo podobne. V každom prípade mám rada in–line korčuľovanie a bicyklovanie s mojim synom Matejom. Musím sa ale priznať, že niekedy bojujem s myšlienkou a lenivosťou, či nechať kľúče od auta doma a radšej nesadnúť na bicykel...

SkryťVypnúť reklamu

Môj najväčší športový výkon? Na túto otázku bleskovo odpovedal môj syn Matej. Vraj mojim najväčším športovým výkonom je pravidelný presun z auta (max. 30 metrov) do konkrétneho cieľa. To nepotrebuje žiadny komentár.

Na čo by som sa nedala nahovoriť v športe, nad tým som nerozmýšľala. Naopak, s istotou viem povedať, že by som chcela začať jazdiť na koni. Tomuto športu som pričuchla cca pred dvomi rokmi a veľmi som bola z toho nadšená. Verím, že sa v budúcom roku začnem tomuto športu venovať aktívnejšie.

Milan Suja, redaktor

Šport a ja? Úprimne môžem povedať, že k športu mám blízko. Zvlášť k futbalu – bývam totiž pri futbalovom ihrisku. Občas nejaká lopta preletí do dvora a potom ju musí niekto odkopnúť naspäť. Pravdupovediac, moje športové vyžitie, to je cez leto najmä cyklistika. A cez zimu? V posledných rokoch som znovu objavil čaro lyžovania. Nedalo sa inak, musel som ísť príkladom svojim deťom.

Najväčší športový výkon? Dvadsať rokov sa už živím prácou. Ráno vstať - či sa vám chce alebo nie. Skočiť pod studenú sprchu - to sa človeku stopercentne nechce. Stihnúť autobus – nie vždy sa podarí. Po tom všetkom som presvedčený, že mojím najväčším športovým výkonom je rýchla chôdza. Do roboty a z roboty.

Už druhý rok sa chystám vyskúšať snowboard. Postaviť sa na dosku a na zjazdovke povystrájať pár kúskov, na ktoré by som mohol byť hrdý. Na druhej strane, ešte nikdy som nemal nič zlomené a túto skutočnosť tiež nemienim zmeniť. Najviac ma však odrádza cirkus, ktorý začínajúci snowboardista predvádza pri nasadaní na vlek. Rozorie stopu ako tank a navyše zdržuje ostatných lyžiarov. Takže neviem...

Andrej Kmeť, inzercia a odbyt

Čo sa týka športu, nedá sa povedať, že by som bol športovým antitalentom. Už ako malý chlapec som chcel byť, ako väčšina chalanov, futbalistom. Tento sen som sníval dva roky na základnej škole. Keďže so žiackym futbalom to na Sliači začalo byť kadejaké, dosníval som rýchlo. V konečnom dôsledku však toho vôbec neľutujem. Presedlal som na niečo úplne iné a od ôsmych rokov som sa začal aktívne venovať folklórnemu tancu. Tanec poskytoval môjmu telu všetko potrebné, aj keď nie vždy to bolo len o športe. Folkloristi vedia veľmi dobre, o čom hovorím. Vo všeobecnosti si rád zahrám, či už úspešne alebo menej úspešne, akýkoľvek kolektívny šport.

Naj výkon? Ťažká otázka, no s nadľahčením zaň môžem považovať svoje začiatočnícke pokusy so snowboardom a súčasné zvládanie vleku. Na Donovaloch som sa snažil medzi nohy uchopiť pomu aspoň tridsaťkrát, no podarilo sa mi to málokedy a tam, kde ostatní, som sa dostal len dvakrát. Už na druhý deň som sa však prepracoval k zlepšeniu a všetko bolo v pohode.

Ak ostanem pri zime, tak vyskúšať by som si chcel lety na lyžiach. Možno by to bol iba jeden let a možno iba skok, no vyskúšať ten pocit by som jednoznačne chcel. Naopak a možno paradoxne, nikdy by som sa nedal nahovoriť na bungee jumping.

Gabika Moravčíková, inzercia

Ako som na tom ja a šport? V podstate nemáme spolu nič spoločné, ak do úvahy neberiem pravidelné ,,športovanie“ okolo svojich detí. Čas na nejaké športové aktivity by som si možno aj našla, ale v poslednom období na to nemám potrebnú chuť. Športovať by sa mi však zišlo, pretože sa na mňa začali lepiť nejaké tie kilečká navyše a tomu sa veľmi neteším.

Za svoj najväčší športový výkon považujem asi 4. miesto v okresnom kole v behu na bežkách, ktoré som získala ešte na základnej škole. Za super výkony však považujem aj svoje behanie s deťmi po doktoroch.

Nad tým, čo by som v športe chcela skúsiť, som nikdy príliš nerozmýšľala, ale možno by sa mi páčili skok padákom alebo bungee jumping. Nahovoriť by som sa určite nedala na snowbording, pretože si ešte chcem čo to požiť.

Ľubka Mojžišová, redaktorka

Snažím sa pozitívne myslieť, a tak si s pribúdajúcimi rokmi a narastajúcimi kilami neustále hovorím, konečne začnem pre seba niečo robiť. Žiaľ, viac ako moje telo dostávajú zabrať moje mozgové závity. Pokusy boli. Na jar fitnes... Na jeseň znova, no pre časovú zaneprázdnenosť som sa tam dostala raz za sedem – desať dní. No malo to zmysel? Milujem však plávanie, rekreačné potápanie, cyklistiku a tiež túry, je to dokonalé prečistenie unavenej a prepracovanej hlavy. Kým som bola v „žiackom“ veku, postúpila som na niekoľko okresných súťaží vo viacerých druhoch športu. V behu, v hode guľou, v skoku do diaľky... Medailu mi nikdy nedali, žiadny veľký borec zo mňa nebol, no aspoň v rámci školy som nepatrila k žiadnym športovým zúfalcom. Môj doterajší najväčší športový výkon? Možno toto leto dve hodiny nepretržitého plávania (naozaj len s minimálnymi pauzami). Možno šplh na lane bez slučky, tú som jednoducho nedokázala urobiť. Aj bez nej som sa vyšplhala až k vrcholu, kým mi to telocvikár z bezpečnostných dôvodov nezatrhol. A možno prvé miesto na športovom dni zamestnancov. A s ním ruksak a putovný pohár riaditeľa „KaSS-ky“, kde som si po skončení školy našla skvelé miesto v partii skvelých ľudí. Vzduchovku som vtedy držala druhý (alebo tretí?) raz v živote, neverila som, že trafím terč. Toho, čo by som chcela skúsiť, je pomerne dosť. Cválať na koni, surfovať na morských vlnách, unášať sa vzduchom na vetroni či pri zoskoku z lietadla... Musí to byť úžasný, vzrušujúci pocit, len neviem, či by som sa v osudnom okamihu na ten skok z lietadla odhodlala. Na čo by som sa nedala nahovoriť za nič na svete? Neviem, nič mi nenapadá. Kto sa odváži na parašutizmus, má odvahy v sebe dosť na všetko, ale bungee jumping ma vôbec neláka.

Jarka Schvarzbacherová, redaktorka

K športu mám kladný vzťah, hlavne keď sedím doma v kresle a pozerám, ako sa športovci v televízii potia. V súčasnosti, ak nepočítam pracovné povinnosti, pri ktorých musím občas liezť do kanálov, behať po rozoraných ihriskách, či predierať sa húštinami pri hľadaní stôp po zločine, aktívne precvičujem jazyk a svaly na tvári. Rozprávam s takým zanietením, že keď si to sama neuvedomím, musia ma poslucháči zastaviť.

Ešte na základnej škole som sa okrem plávania zapísala aj na basketbal. Keďže som vždy bola ako „malé pivo“, pri spolužiačkach, ktoré ma prevyšovali aj o dve hlavy, som pod košom nemala veľké šance. Napriek tomu sa mi v medziškolskom zápase podarilo jednu brániacu „dlhaňu“ prekabátiť. Jednoducho som prekĺzla s loptou pomedzi jej rozkročené nohy a hodila som kôš. Samozrejme, rozhodcovi sa môj výkon vôbec nepáčil a poslal ma na lavičku.

So športovými pokusmi a snahou dostať sa na olympiádu som skončila v školských laviciach. Takže v tomto smere nemám žiadne ambície. A na čo by som sa nedala nahovoriť? Na šport, ale aj na ostatné disciplíny v bežnom živote, ktoré súvisia s výškami. Neznášam pohľad do hĺbok pod sebou, dokonca sa nemôžem dívať ani na takéto zábery v televízii. V tej chvíli mi totiž začnú tŕpnuť nohy. Problém mi robí napríklad aj pohľad z balkóna na štvrtom a vyššom poschodí. Teda horolezec by zo mňa určite nebol a ani na bungee jumping by som sa nedala nahovoriť.

Milan Jančovič, grafik

Ako som na tom so športom? Uff, či mi veríte, alebo nie, píšem to v rámci kolektívu a môjho voľno-pracovného času úplne posledný... K športu mám vo všeobecnosti veľmi blízko, no na druhej strane, venovať sa niečomu „konkrétnemu“, na to si už nejakú tú dobu vytváram stále čas. Hra na bicie nástroje je šport? Záleží od toho, ako sa na to pozriete, ale podľa môjho názoru sa to k športu prirovnať dá... Takže viacmenej som chcel tým povedať, že behám za bicími...

Za svoj doterajší najväčší športový výkon považujem z minulosti jazdu na bicykli. Z doslovnej nudy som sa na „horáku“, ktorý som kúpil za 3500,- Sk a vážil skoro 10 kg, vybral na otočku zo Zvolena do Lučenca celkom sám. Fúkal neskutočný vietor, poriadne zo mňa lialo a bola mi príšerná zima... Myslím, že kto rád absolvuje dlhšie trasy na bicykli, vie, o čom je reč.

Chcel by som si skúsiť zalietať, samozrejme, s funkčným padákom na chrbte..., naopak, už nikdy nechcem zažiť pád z bicykla a nahovoriť ani za svet by som sa nedal napríklad na jazdu autom s neskúseným šoférom...

Daniel Valach

Najčítanejšie na My Zvolen

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 193
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 548
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 13 941
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 006
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 632
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 500
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 017
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 340
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 815
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 669
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 474
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 392
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 376
  6. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 244
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 145
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 7 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


Kabáč otočil duel dvoma gólmi.


TASR
Konateľ spoločnosti Tanawa Anton Ulbricht.

Toto je príbeh značky Tatranská minerálka.


  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 815
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 669
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 474
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 392
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 376
  6. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 244
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 145
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 7 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu