Igor Golian: Prakticky celý rok bol rovnaký, žiadne zásadné „naj“ v pozitívnom ani negatívnom zmysle. Čo najlepšie ma postretlo? Asi skutočnosť, že som si našiel prácu, v ktorej som spokojnejší a aj finančne lepšie ohodnotený ako v predchádzajúcej. A priateľkine narodeniny. A najhorší? Že som musel pracovať aj cez prázdniny, nemal som žiadny oddych, žiadnu dovolenku.
Viera Dolenská: Začnem od najhoršieho. Musela som sa vyrovnať so stratou dlhoročného partnera. A čo najlepšie? Keď som sa s ňou začala vyrovnávať, stretla som nového partnera. Medziľudské vzťahy sú pre mňa v živote najdôležitejšie, takže „naj“ udalosťou je pre mňa strata a nález.
Mária Homolová: S manželom sme sa osamostatnili, čo nie je dobré, ale ani zlé. Človek si nájde svoj pokoj, keď niečo nefunguje, nemá zmysel to siliť. Čas ukáže, či to bolo zlé alebo dobré rozhodnutie. A čo dobré ma ešte postretlo? Dnes má vnúčik dva roky. Vnúčence sú tým najkrajším, čo môžeme mať, tie nám napĺňajú všetku radosť v živote.
Ivan Búry: Najhoršie bolo zranenie nohy pri práci s drevom, ranu mi museli zošívať. A najlepšie? Asi stužková, bola fakt dobrá.
Filip Bradovka: Najhoršie? Škola a zvlášť matika, bola z nej aj päťka. Do skončenia mám ešte dva roky. A najlepšie? Ani neviem... Možno zopár koncertov zvolenských kapiel Náhodní známi či Mäso. Som tiež muzikant, hrám na bicie, hudbu mám rád.
Matej Obrtanec: Najhoršie to bolo asi po rodičovskom združení. Neskončilo veľmi dobre, odvtedy si musím sám každé ráno robiť desiate. A najlepšie? Neviem... Asi lyžiarsky, ten stál za to. Boli sme na Donovaloch. Takéto udalosti sú na škole najlepšie.
(moj)
