Nespokojná nie je, ale dosiahnuť chce viac
Nikoleta Jurovýchová
Narodila sa a vyrastala vo Zvolene, kde aj vyštudovala módne návrhárstvo na SSUŠ. Najkrajšie zážitky má z detstva, ktoré väčšinou trávila so starými rodičmi na chate v okolí zvolenskej priehrady. ,,Nikdy som nebola odkázaná na to, aby som musela cez školský rok alebo prázdniny niekde drieť. Ak som však chcela mať o niečo viac, brigádnicky som pracovala u rodičov na ranči,“ prezradila o sebe zvolenská karatistka Nikoleta Jurovýchová, ktorá úspešne reprezentuje miestny Karate Klub.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
Predstáv o vysnívanom povolaní som mala strašne veľa a často sa aj menili. Pamätám si, že som chcela byť učiteľkou v materskej škole. Neskôr som sa chcela stať veterinárkou alebo archeologičkou, čo ma dosť dlho aj držalo.
Čo by ste najradšej robili dnes, keby ste sa nevenovali karate?
Keby v mojom rozhodovaní nevyhralo karate, dnes by som sa na plno venovala tenisu.
Z akých predmetov ste v škole mávali hrôzu?
Na základnej škole ich bolo veľa, pretože sa mi vôbec nechcelo učiť a na strednej škole ma nebavili tie, na ktoré som sa nepripravovala (smiech). K najneobľúbenejším však patrila matematika.
Vaše záľuby?
Tak tých je strašne veľa. Okrem tenisu a karate k mojim záľubám patria zo športov jazda na koni, plážový volejbal, bicyklovanie, korčuľovanie, lyžovanie... Rada cestujem, pričom najviac ma zaujímajú hlavne exotické, prímorské krajiny. Keď mám trochu viac času rada kreslím, pozriem si dobrý film, divadelné predstavenie alebo sa inšpirujem dobrou výstavou v galérii. Okrem toho, ak mám náladu a nejaké financie, nechám sa strhnúť nákupnou horúčkou. A samozrejme, zabudnúť nesmiem ani na priateľov, s ktorými si rada posedím alebo zájdem na diskotéku.
Čo vás dokáže rozčúliť?
Rozčúliť ma dokáže veľa vecí a jednou z nich je napríklad neúspech. Na druhej strane niekedy som úplný flegmatik. Väčšinou sa zariadim podľa situácie a svojej nálady.
A čo rozveseliť?
Rozveseliť ma dokáže aj úplná maličkosť. Mám rada nečakané prekvapenia, ale samozrejme len tie dobré. Kto by ich však nemal.
Kde inde by ste chceli žiť?
Určite v nejakej exotickej, ale hlavne v prímorskej krajine. Najviac by sa mi páčilo na ostrove obklopenom krásnym morom.
Čo považujete za najväčšiu vzácnosť?
Bežné, ale popritom nenahraditeľné „veci“, ako sú rodina, zdravie a láska. Dôležité sú pre mňa aj vnútorná rovnováha a dobrý pocit z toho, čo robím.
Ste spokojná s tým, čo ste dosiahla?
Nespokojná určite nie som, ale dosiahnuť chcem viac. Myslím si, že u športovcov je to úplne prirodzená vec.
Daniel Valach
