Medveď po filmovaní netúži
O medveďoch sa nerozprávame náhodou. Hlavnú cenu i Putovný pohár vydavateľstva Hubertlov na XII. ročníku Medzinárodného filmového festivalu s tematikou poľovníctva Hubertlov Levice 2007 získal film Medvede na Poľane od Jána Poláčka z Hriňovej. Filmuje a fotografuje už sedem rokov, no na súťaž prihlásil film prvýkrát. Komentár k filmu napísal Emil Rakyta a načítal ho tiež Hriňovčan - Martin Kopor. Ján Poláček robil tento film pre Lesy SR i pre festival. Vtesnať zábery z piatich rokov filmovania do dvadsaťminútového filmu nebolo jednoduché, no stálo to za to. Len o medveďoch má filmového materiálu na desať hodín sledovania. A za každým jedným filmom je príbeh. O dlhom čakaní, o nekonečnej trpezlivosti... Medveď hnedý je totiž veľmi plaché zviera a po filmovaní ani trochu netúži.
Útočí, keď sa bojí...
„Stalo sa mi, že som pri čakaní na medveďa zaspal. Bolo to neďaleko chaty... Kamarátovi som povedal, že keď uvidí z chaty medveďa, nech ho odfotí. Odfotil. Medveď chodil pár metrov odo mňa a ja som za kamerou spal. Našťastie som sa ešte včas prebral a nafilmoval som ho. Aj tieto zábery sú vo filme,“ vysvetlil J. Poláček. Filmovanie v prírode je preňho koníčkom, nie prácou. Veď prírodu má rád. Aj keď také filmovanie medveďov môže byť pekne nebezpečné. „Keby som sa bál, tak do hory nechodím. Priznám však, že pred medveďmi mám rešpekt. Niekedy aj zariskujem, nejdem však do extrému. To sa nemusí oplatiť. Najmä nie pri stretnutí s medvedicou, ktorá má pri sebe mladé,“ dodal. Napriek častým pobytom na Poľane a tiež častým stretnutiam s medveďom sa mu iba raz stalo, že zobral nohy na plecia. Bolo to však v dobe, kedy ešte nefilmoval – asi pred štvrťstoročím. „Išiel som po chodníku a medvieďatá vybehli proti mne. Zastal som, ony odskočili. Pre istotu som sa trochu vrátil. Počul som pukot konárov a preto som si myslel, že medvedica zišla za nimi. Zašiel som za taký hrebienok, pozrel som hore a tam som ju uvidel. Bola vzdialená asi dvadsať metrov. Stála a pozerala na mňa. Neviem ako dlho sme na seba hľadeli, jednoducho som zamrzol. Keď som sa trochu spamätal, začal som ustupovať. Akonáhle som sa jej stratil zo zorného poľa, nasadil som štvrtú kozmickú,“ zasmial sa na svojom zážitku z minulosti J. Poláček. Niektorí vraj v takýchto situáciách odporúčajú hrať mŕtveho chrobáka – nehýbať sa. Lenže, kto to dokáže, keď sa šelma za ním rozbehne? Medveď nie je krvilačný, zaútočí vtedy, keď sa sám zľakne. Útok je vlastne obranou. Navyše útok medveďa je taký rýchly, že človek obyčajne nestačí vôbec zareagovať.
Jeseň je najkrajšia
Uspel s filmom Medvede na Poľane, no to, čo ho do Poľany ťahá, nie sú len tieto zvieratá. Po horách Poľany sa túla už tridsať rokov. Je tiež dobrovoľným strážcom prírody. „Na jeseň som si vždy zobral mesiac dovolenky. Zdedil som to po starom otcovi, ktorý bol veľkým milovníkom prírody a tiež poľovníkom,“ vysvetlil J. Poláček. Podľa neho je na Poľane pekné každé ročné obdobie, no najkrajšia je práve jeseň. Najmä na filmovanie - príroda je plná krásnych farieb a pohyb v takomto prostredí je pre človeka úžasným relaxom. Denne prejde aj tridsať kilometrov.
Medvede už dávno nespia
Úspech človeka poteší a filmového materiálu má Ján Poláček ešte dostatok. Aj preto nevylučuje, že sa pustí do druhého filmu. Mal by byť o jeleňoch. Najbližšie sa však chystá opäť na medvede. Chcel by ich nafilmovať na snehu. Toho je vo vyšších polohách ešte dostatok a medvede – tie už dávnejšie nespia.
Milan SUJA
