Písmo:A^-|A⁺ 0

icu, o lokalitu vedľa mestského kúpaliska a autokempingu, ktoré by bez pitnej vody nemohli fungovať. Vlastný vodovod má aj tamojší motorest a zopár rodinných domov, no väčšina tamojších sa každý deň morduje s vedrami vody, aby mohli existovať. „Máme studňu, ale v lete, keď je veľmi sucho, niet v nej ani kvapky vody,“ hovorí Anna Michňová. „Vtedy musím prosiť o vodu susedov, ktorí majú vodovod,“ vysvetľuje. „Zoberiem si vedro, do tašky dvojlitrové fľaše a takto sa otočím aj dva - tri razy za deň. Ešteže mám takých dobrých susedov, ktorí pomôžu. No nechcem to zneužívať, vypýtam si len toľko vody, aby som mala aspoň na varenie. Keď chcem prať, idem si nabrať do potoka a potom si zas idem do potoka vyplákať.“ Keďže lokalita nie je splynofikovaná, vodu zohrieva na elektrickom sporáku. Mesačne za elektrinu platí 1800 korún. V Neresnici žije 40 rokov, ako sa hovorí, vydala sa tam. Býva oproti motorestu na druhej strane cesty, kde sú len tri domy. Krajné obývajú početné rómske rodiny, stredný Anna Michňová. „Keď som sem prišla, bolo tu - hneď pri potoku - pekné bývanie. Predtým som kosákom - po mužovej smrti, je to už štrnásť rokov - celý svah pokosila, a je to strmý svah. No už nevládzem. Mala som obe ruky zlomené. My tu totiž nemáme nič, žiadny obchodík, všetko si nosíme pešo z centra mesta. Po každý rožok sa musíme otočiť do mesta. A ešte mám aj cukrovku. A tak to tu teraz zarastá, nemá to kto pokosiť, hoci pozemok je mestský, mne patrí len pár metrov pri dome. Povodeň nanosila na breh kopec veľkých konárov a buriny, ani to nemá kto odpratať. A ešte aj susedia tu zvláčajú kopec harabúrd, už je to tu jedno veľké smetisko. A tie autá... Aj v noci je to hrozné,“ posťažuje si. Na otázku, či je voda v studni pitná, skonštatuje: „Občas je trochu zmútená, no aká je, takú musíme piť, inú nemáme.“ Povrch studne je na úrovni zeme, takže pri naberaní vody si musí táto 65-ročná žena kľaknúť, čo je pri zdvíhaní ťažkého vedra ešte úmornejšie. Vie, že vodovodu sa už nedožije. „Už to musím nejako vydržať, peňazí na nové bývanie nemám. Zakaždým, keď sme chodili žiadať o vodovod, kompetentní povedali, že ten bude len pre domy nad cestou. Prečo, to neviem. Tieto naše chcú asi zbúrať. To už však hovorili pred 40 rokmi a dodnes tu stoja...“ Neresničania sa tento rok vodovodu konečne dočkajú. Napojených naň však bude len desať rodinných domov, lemujúcich cestu po motorest v smere na Krupinu. Ostatné domy, s výnimkou Anny Michňovej a dvoch susediacich domoch, už vodovod majú. „Neviem o tom nič, hoci sused čosi vravel, že by mali vodovod robiť,“ povedal nám Ján Bobot. V Neresnici býva tri roky, tiež v dome s vlastnou studňou. Nie je však veľmi zhovorčivý. Akurát nám ešte stihol povedať, že vodovod im pomôže, pretože keď je sucho, takisto má problém s vodou. Na vodovod sa tešia aj zamestnanci súkromnej firmy, ktorá štyri roky sídli v jednom z týchto domov, hoci tí také problémy, ako domáci, nepoznajú, trávia tu len časť dňa. „Na pitie a na kávu si nosíme vodu z domu, inak využívame vodu zo studne,“ prezradil spolumajiteľ firmy Ján Lipták. Nemordujú sa ani s vedrami vody; firma investovala do čerpadla, takže im stačí otočiť kohútik. Akurát, že ju nepijú, podľa Jána Liptáka je voda v studni len úžitková. Mesto na vodovod doteraz peniaze v mestskom rozpočte nenašlo. Jeho výstavbu zainvestuje Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá má závod aj vo Zvolene. Náklady na stavbu si vyžiadajú vyše dva milióny korún, pričom Neresničania prisľúbili, že pomôžu spoločnosti pri pozemných prácach. Ako nás informoval vedúci pracovník spoločnosti Ondrej Martinec, s prácami chceli začať už teraz, no budú ich musieť odložiť na september. Proces uzatvorenia zmlúv medzi mestom a spoločnosťou o prevode práv trval o čosi dlhšie, ako spoločnosť predpokladala. Do konca júna to už nestihnú. To je termín, ktorý v tejto časti mesta stanovil inšpektorát dopravnej polície kvôli letnej sezóne. Ďalším možným termínom je už len september. Primátor Miroslav Kusein je rád, že sa Stredoslovenská vodárenská spoločnosť podujala vodovod zafinancovať. „Myslím si, že takto je to správne, pretože vodovodné potrubie aj kanalizačná sieť je majetkom vodárenskej spoločnosti,“ dodal. Projektovú dokumentáciu dalo vypracovať mesto a teraz ju vodárenskej spoločnosti darovalo. Jej hodnota je 65-tisíc korún.