Písmo:A^-|A⁺00

Ľudia v krojoch i v civilnom oblečení sa neustále miešali. A nebolo medzi nimi rozdielu. Civil bol častokrát iba maskovaním. Hoci je vraj fujara hudobným nástrojom pre mužov, v Korytárkach sa nám podarilo stretnúť i ženu s fujarou. Žiadne prekvapenie, veď tesne predtým sme s fujarou fotili Japonca. Priamo z Tokia! Keď môže hrať na fujare Japonec, prečo by nemohla žena? „Učím sa a hra na fujare sa mi veľmi páči,“ povedala skromne návštevníčka prehliadky fujerášov. Volala sa Yvonne. Začiatok nášho rozhovoru nebol jednoduchý. Po prvej otázke sa pristavil starší pán a začudovane sa spýtal: „Aj ženy fujarujú?“ Keď si vypočul kladnú odpoveď, pokračoval ďalej. Podľa výrazu tváre mu to veľmi nešlo do hlavy, no čo už? Ženy naozaj fujarujú! Pani Yvonne má dokonca i svoju vlastnú fujaru, ktorá je iná ako bežné fujarky určené pre mužov. „Pánske fujary majú väčšie dierky, preto mám fujaru s menšími dierkami,“ dodala Yvonne. V Korytárkach ju nečakalo vystúpenie na pódiu, aspoň nie tento rok. Pripustila však, že ak to pôjde, o rok by možno už niečo divákom zahrala. Problémy by jej však mohol robiť iba spev. „Som temperamentný človek, hudba sa mi páči a fujara ma doslova uchvátila. Veľmi dobre sa pri nej medituje a relaxuje,“ dodala. Pani Yvonne nepochádza vôbec z prostredia, kde by folklór mal hlboké korene. Veď je Bratislavčanka.