Písmo:A^-|A⁺00

„Čo sa dá robiť,“ povedal nám k horúčavám vodič autobusu Jozef Laššo, ktorý jazdí už od roku 1969. U SAD-ky prejazdil tridsaťdva rokov. Stretli sme ho v piatok popoludní na zvolenskej autobusovej stanici. Horúčava alebo mrazy, autobus musí jazdiť. Teplo v autobusoch bolo naozaj neznesiteľné. S pánom Jozefom sme sa išli pozrieť na teplomer, ktorý mal pri volante. Ukazoval „iba“ 47 stupňov, vo štvrtok už na ňom vraj bolo aj 48 stupňov. Napriek horúčavám sa cestujúci držali dobre a nikto z nich vodičovi v autobuse neodpadol. S autobusom sa mal v piatok krútiť až do pol šiestej, teda v tom najhorúcejšom čase. „Včera som bol vo Veľkom Krtíši a poviem vám, aj ruky ma od volantu pálili,“ dodal. Vody vraj veľa počas jazdy nevypije, pretože v autobuse ju má hneď teplú. Iba si trochu ústa ovlaží. A niečo chladené si dá iba v prestávkach na stanici. „Cestu do Bystrice ľudia ešte zvládajú, je to krátko,“ doplnil. Vzadu v autobuse je vraj počas jazdy dobre, vpredu slnko najviac páli cez čelné sklo. Na krátkych trasách je vraj horšie, pri dlhších sa trochu autobus ochladí. A najhoršie sú zastávky v meste. „V jednej ruke držím vreckovku, ktorou si utieram čelo a druhou zasa volant. Vreckovka je za chvíľku mokrá ako vecheť,“ vysvetlil vodič autobusu.