Písmo:A^-|A⁺00

Dúbravy – Stúpajúci dym bol signálom. Dával znamenie, ktoré bolo viditeľné zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. „Ľudia pálili slamu aj včera popoludní,“ povedala nám v sobotu predpoludním Emília Kamenská. Stála spolu so susedmi na okraji poľa a pozerala na oheň. Ten už bol nebezpečne blízko. Podľa nej bolo od ľudí nezodpovedné, keď v takom suchu pálili slamu.
Keď sme prišli na miesto požiaru, horela už obrovská plocha. Hasiči robili čo mohli, no oheň sa im dlho nedarilo dostať pod kontrolu. Už sa aj zdalo, že je po požiari, no vietor opäť plamene rozfúkal. Obyvatelia Dúbrav s obavami pozerali na rýchlo postupujúci oheň. „Keď sa to dostane sem, tak nám aj domy zhoria,“ dodala pani Emília. Na druhej strane poľa bola zasa tráva a les. „Ak sa aj to chytí, nebude tomu konca,“ doplnila. Prizerajúci sa ľudia sledovali prácu hasičov. Potešili sa dokonca aj príchodu policajtov. Nech to vraj zistia, kto konal tak nezodpovedne. Družstevníci medzitým vyslali na pole traktor s pluhom a ten rýchlo oborával horiacu oblasť. Aby sa požiar nešíril ďalej, veď to by sa naozaj dostal do bezprostrednej blízkosti rodinných domov. Kým sa však niektorí prizerali, iní neváhali zobrať do rúk lopaty a hasili slamu ručne. „Rozhorelo sa to veľmi rýchlo, hádam aj behom desiatich minút,“ povedal Pavel Pleva. Sám sa pustil do hasenia spolu s ďalšími dvoma chlapmi. „Báli sme sa, že nám to pôjde až ku domom,“ vysvetlil svoje obavy pán Pavel. Býva blízko poľa. Podľa ľudí mala zhorená časť poľa aj okolo dvadsať hektárov. Kým súkromníci sa snažia slamy zbaviť, družstvo ju stále dokáže využiť. V sobotu ju vraj mali zberať. Nakoniec nemuseli – premenila sa na oheň a dym a pole zasa na mesačnú krajinu.