Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

Viaceré naše obce majú svetu čo ukázať. Čo však, keď o tom nevie nik za hranicami dedinského chotára? Treba sa vedieť spropagovať..., „predať“, zviditeľniť. Očová sa rozhodla prekročiť začarovaný kruh a prihlásila sa do súťaže Dedina roka 2007. „Výzva bola prezentovaná v Obecných novinách,“ povedal nám starosta Očovej Juraj Kubiš o tom, ako sa dostali k súťaži. Potom priznal, že s podobnou myšlienkou sa v obci už dávnejšie pohrávali. „Prečo nie, veď Očová je pekná,“ dodal starosta. Celkove sa do súťaže prihlásilo dvadsať obcí, komisia, ktorá nakoniec vyberie víťaza, si Očovú bola pozrieť ešte v júli. Čo všetko komisiu zaujímalo? Čo chceli vidieť? To vraj nechali na predstaviteľov obce. Aby im sami ukázali to najlepšie, aby sa pochválili... „Podľa požiadavky komisie to mala byť prezentácia v dĺžke troch hodín, kde sme mali ukázať všetko to čo sme chceli,“ dodal starosta. Tri hodiny napokon neboli veľa a plán museli trochu okresať. „Chceli sme im ukázať napríklad aj salaš, no napokon sme od toho upustili,“ doplnil Kubiš. Veď salaš už nie je tým tradičným salašom, aké poznáme z filmov. Ovce sa doja strojom, zariadenie je moderné. Kdeže tradičná výroba, kdeže bača s veľkou bakuľou a fajkou... Napriek tomu členovia komisie ochutnali aj pravý ovčí syr, veď salaš patrí poľnohospodárskemu družstvu a v areáli družstva je izba tradícií – Očovská izba, ktorú komisia tiež navštívila. Aby to mali ešte pestrejšie, komisii premietli film Očová, ktorý zachytáva život v obci od jari do jesene. Tradičné zvyky ako stavanie májov, práce na poliach, skrátka všetko, čím obec žije. Na nádvorí pred obecným úradom predviedol komisii asi dvadsaťminútový kultúrny program folklórny súbor. Trojhodinový program vyplnili komisii do poslednej minúty. A jej stanovisko? To bude známe až po konečnom vyhodnotení všetkých súťažiacich obcí. Starostovi Kubišovi však predsa len niečo prezradili. „Povedali, že sme dobrí, no máme vraj aj silnú konkurenciu,“ dodal s úsmevom Juraj Kubiš. Máloktorá z konkurenčných obcí sa však mohla pochváliť letiskom a preto členov komisie – sedem žien a dvoch mužov, previezli aj na lietadle. Odtiaľ si pozreli všetko to, čo nestihli na zemi.