Každý prípad je iný, a predsa sa podobajú
Spisy na odbore sociálnych vecí a rodiny zvolenského úradu práce, ktoré zaznamenávajú riešenie konfliktov v zmiešaných partnerstvách, sa hromadia, no Marcov je najobšírnejší.
22. aug 2007 o 16:53 J. SCHVARZBACHEROVÁ
Zvýšená migrácia ľudí v rámci Európy ale aj celého sveta prináša stále viac zmiešaných partnerstiev. Nie sú ojedinelé prípady, keď mladé dievčatá a ženy idú na dovolenku, alebo zarobiť si peniaze do zahraničia a vrátia sa domov s novým životom pod srdcom. Samostatní radcovia odboru sociálnych vecí a rodiny na zvolenskom úrade práce Rastislav Kraus a Ľubomíra Turačková majú v spisoch viaceré takéto prípady.
„Riešili sme napríklad prípad mladej ženy, ktorá otehotnela v Nemecku. Keď sa vrátila domov, rodičia ju vyhodili. Pod tlakom týchto okolností a z dôvodu, že sa o dieťa nedokázala postarať, hneď po pôrode ho dala na adopciu,“ spomína na jeden z nich Ľ. Turačková. Nie všetky sa však končia takýmto radikálnym rozuzlením. „Prípad, ktorý mal nakoniec dobrý koniec, som riešila minulý rok,“ zalistovala v pamäti pracovníčka úradu. „Matka asi dvoj- až trojročného chlapčeka, ktorá žila s manželom Talianom v jeho rodnej krajine, sa rozhodla opustiť svojho partnera. Vedela, že keby mu túto skutočnosť oznámila priamo, nepustí ju so synom na Slovensko. Preto mu povedala, že ide na návštevu k rodičom. Samozrejme, do Talianska sa nevrátila. Keďže dieťa malo trvalý pobyt v Taliansku, otec podal na súd návrh na jeho vrátenie a odchod matky s dieťaťom klasifikoval ako únos. Kým však prebehol celý kolobeh právnych a súdnych úkonov, matka sa s manželom spojila a začali sa stretávať. Súd už len konštatoval, že pokiaľ sa otec s dieťaťom stretáva, nejde o únos a prípad uzavrel.“
Medzi spismi R. Krausa je aj prípad mladej ženy, ktorá otehotnela na dovolenke v Grécku. Pri narodení dieťaťa odmietla udať meno otca do rodného listu. „Každú matku, ktorá sa takto rozhodne upozorňujeme, aké bude mať jej rozhodnutie ekonomické a psychické následky. Ak neuvedie otca do rodného listu svojho dieťaťa, automaticky sa vzdáva jeho finančnej podpory. Okrem toho, keď jej dieťa podrastie, bude mu musieť odpovedať na otázky, kde je jeho otec, prečo nie je s nimi a podobne,“ hovorí Kraus.
Dva roky sa ťahal spor o otcovstvo v prípade ženy, ktorá má dieťatko s Francúzom. Pri jeho narodení matka do rodného listu meno otca dieťaťa tiež neuviedla, no po troch rokoch si to rozmyslela. Keďže muž otcovstvo neuznal, na dieťa neprispieval, podala na súd žalobu. „Prípad sa ťahal dva roky. Matka sa nakoniec vydala za Slováka a dieťaťu zmenila priezvisko podľa manžela,“ dodáva Ľ. Turačková.
