Likvidácia nánosov by stála miliardu
Môťovská priehrada „oslávi“ tento rok päťdesiat rokov. Vek poznačil aj toto vodné dielo. Za ten čas sa na dne usadilo obrovské množstvo bahna a na jeho odstránenie nie sú peniaze.
5. sep 2007 o 17:46 (moj)
Zvolen - Pôvodné dno zvolenskej priehrady je z pevnej ílovitej pôdy, teraz však dno pokrývajú metre bahna. Nánosy zeminy sú dôsledkom splavovania zemín pôsobením eróznej činnosti vody. V prípade zvolenskej priehrady sú to vody rieky Slatiny a Sekierskeho potoka. Tvorba nánosov je už taká veľká, že ľudia by pokojne mohli pri bývalej bučinárskej chate prejsť po dne z jedného brehu na druhý, no zabárali by sa do bahna. Vodné dielo Môťová, ako znie oficiálny názov priehrady, je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Správy Povodia stredného Hrona, ktorá je súčasťou odštepného závodu Banská Bystrica. Riaditeľ Povodia stredného Hrona Ľubomír Chrenko konštatuje, že v priehrade je zhruba 600-tisíc metrov kubických nánosov, pričom priehrada mala projektovaný objem 3,6 milióna kubíkov vody. Likvidácia jedného kubíka nánosu vyjde na 1000 korún, v sume pritom nie je zahrnutý odvoz na skládku a ďalšie náklady. Chrenko odhaduje, že odstránenie nánosov by stálo okolo miliardy korún. Peniaze na to nemá ani správa povodia Hrona, ani Slovenský vodohospodársky podnik. Podľa Chrenka je odstraňovanie nánosov z priehrad celosvetový problém. „Nánosy zhoršujú kvalitu vody a zmenšujú aj objem vody v nádrži, čím znižujú jej efektívnosť, pretože zostáva menší objem vody na jej efektívne využitie, na protipovodňovú ochranu, na výrobu elektrickej energie a na ostatné účely priehrad. Ich odstránenie je však finančne náročné,“ hovorí.
Rekonštrukciu hrádze, kvôli ktorej priehradu vypustili, chce využiť Povodie Hrona aspoň na čiastočné odstránenie nánosov, ktoré naniesol Sekiersky potok.
„Svojou eróznou činnosťou vytvoril Sekiersky potok nánosový kužeľ, ktorý zasahuje nielen do priehrady. Zaniesol aj ústie potoka do priehrady a v toku siaha až po lávku pre peších. Zabraňuje tak vtoku vody do nádrže, takže potok pri veľkých vodách vystupuje z koryta a začína si hľadať novú cestu,“ vysvetľuje. Celkový nános zo Sekierskeho potoka predstavuje asi 20- až 30-tisíc metrov kubických zeminy. Pre čiastočné odstránenie nánosov musíme vytvoriť hlbšie odvodňovacie koryto tak, aby nánosy mohli vyschnúť. Len potom ich budeme môcť začať ťažiť, ak to, pochopiteľne, vôbec bude možné, pretože proces ich vyschýnania je dlhodobý a vyžaduje suché obdobie bez dažďov. Predpokladám, že sa nám podarí vyťažiť do 10-tisíc kubíkov nánosov.“
