Písmo:A^-|A⁺ 0

Zvolen - Niektoré slovenské mestá sprístupňujú na vybraných miestach bezplatnú internetovú zónu. Napojiť na internet sa môžu ľudia cez notebooky, mobilné telefóny a všetky zariadenia s podporou bezdrôtového pripojenia, pripojenie je však časovo limitované, spravidla sú to dve hodiny denne. Takýto prístup na internet má aj kapacitné obmedzenia, nie je možné napríklad sťahovanie filmov. Zvolen patrí k jedným z mála miest, ktoré budujú vlastnú metropolitnú optickú sieť. Zvolen bol dokonca prvým mestom, ktorý sa pustil do tohto projektu. Optické vlákna podľa Michaely Mitašíkovej z odboru rozvoja mesta predstavujú najvhodnejšiu investíciu, pretože majú širšie možnosti využitia a neobmedzenú, takmer nevyčerpateľnú kapacitu prenosu informácií s rezervou na nasledujúcich 20 - 30 rokov. Rýchlosť prenosu však nezávisí od siete, ale od takzvaných koncových zariadení, teda od technických prostriedkov, ktoré rozdeľujú to, čo sa po sieti šíri. Optická sieť číta informácie, obraz a zvuk a prenáša ich do koncových jednotiek, čo môže byť počítač, televízor alebo telefón.
Za dva roky investovalo mesto do siete necelých 5 miliónov korún. Za ne vybudovalo 12 kilometrov optických trás, čo je len desatina z celého projektu. V súčasnosti je na sieť pripojených 12 objektov z vytypovaných 46. V tomto roku zaviedol magistrát aj pilotnú službu takzvaných IP telefónov, čo znamená šírenie hlasu po optickej sieti. „Túto novú službu okrem mestského úradu využíva už napríklad V. základná škola, materské školy na Hrnčiarskej ulici, Tehelnej či na Ulici 1. mája a tiež informačné centrum mesta v nových priestoroch na námestí. Navzájom si telefonujeme po internete,“ vysvetľuje Mitašíková. „Zakúpili sme im IP telefóny a tie majú telefónne čísla s klapkami. Na tieto mestské zariadenia mimo budovy magistrátu teda voláme ako na klapky, pričom všetky hovory sú prepájané cez internet,“ dodáva. Nová ústredňa mestského úradu je totiž pripojená do siete internet. Keď niekto z mestských úradníkov vytočí na telefóne číslo, ústredňa si sama zistí, či je vytáčané číslo dostupné na internete a teda umožní spojenie v rámci internetu, alebo je číslo dostupné len vo verejnej telefónnej sieti. Výhoda takéhoto telefonovania oproti klasickému je predovšetkým finančná. Hovory po internete sú uhrádzané v rámci paušálneho poplatku za internet a nepredstavujú žiadny ďalší poplatok navyše, kým pri hovoroch z verejnej telefonickej siete je tarifne spoplatnená každá minúta.
Samospráva chce, prirodzene, metropolitnou optickou sieťou postupne spojiť všetky materské, základné a stredné školy, tiež ústavy sociálnej starostlivosti, domovy dôchodcov, kultúrne a zdravotnícke zariadenia, či ďalšie verejnoprospešné a nekomerčné organizácie. Zariadenia, ktoré už využívajú služby siete, sú pripojené rýchlosťou 100 Mb/s alebo 1 Gb/s. Na sieť je pripojený aj kamerový systém mestskej polície.
Význam metropolitnej optickej siete prirovnáva Mitašíková k budovaniu vodovodnej siete. „Niekedy tiež ľudia nemali verejný vodovod, len vlastné studne. Potom začali budovať vodovod a niekde ho budovali aj dvadsať rokov. Najskôr naň boli pripojené dva - tri domy, možno jedna ulica, a časom celé mesto. Podobne dnes má každý nejakým spôsobom prístup k internetu zaplatený. Spočiatku tiekla vo vodovode len studená voda. Tá môže byť ako základná služba, ktorú vodovodné potrubie poskytovalo. Časom k studenej vode pribudla možnosť teplej. Mesto takto v súčasnosti buduje takzvanú chrbticovú sieť, na ktorú sa môže pripojiť akýkoľvek poskytovateľ v rámci internetu alebo telekomunikácií a vďaka sieti môže poskytovať svoje služby obyvateľom mesta,“ ozrejmuje. Sieť je totiž jedna vec a to, čo sa na nej deje, je druhá vec. Mesto buduje sieť, no internet a ďalšie služby poskytujú subjekty s takýmto zameraním. Podľa Mitašíkovej mesto nikdy nebude na optickej sieti, ktorú buduje, poskytovateľom takýchto služieb.