Babiná je plynofikovaná. Starostka Jana Gregušová hovorí, že väčšina ľudí kúri plynom. „V miernejších zimách však preferujú drevo, v mrazoch zapínajú plyn. V našich obecných lesoch je palivové drevo dostupné. Máme dve ceny - drevo sa dá kúpiť za viac, alebo samospracovať za menej peňazí. Elektrické kúrenie je na ústupe, aktuálne začína byť krbové. Sú domácnosti, ktoré postavia krb do jednej miestnosti a „prieduchmi“ vykurujú dom. V obci zatiaľ takto fungujú len asi tri domy.“ Podľa starostky sa spôsob kúrenia dá spoznať aj podľa toho, ako sa dymí z komínov.
V Turovej je v kurze opäť klasický spôsob kúrenia. Starostka Ľudmila Koleničová konštatuje: „Všetci majú plyn, ale ľudia ním šetria. Najviac ide drevo, uhlie a elektrina sú na ústupe. Sme obklopení lesmi, kúpiť drevo nie je problém. Klasické piecky na kúrenie sú už málokde. Ale pece na pevné palivo majú ľudia tak upravené, že ak niekedy kúrili uhlím, teraz kúria drevom. Kedysi sem chodili ponúkať uhlie z uhoľných skladov, no do Turovej dávno nik takto uhlie nedoviezol, asi nie je záujem. A nie je vidieť, žeby mal niekto na dvore zloženú kopu uhlia.“ Krádeže dreva tu takmer nie sú. Človek musí mať povolenie, v hore je horár. A všetci sa tu poznajú, ukradnúť drevo by bola hanba.
Podzámčok sa tiež vracia k teplu z ekologických zdrojov. Starosta Martin Babiak to zrhnul takto - na prvom mieste je drevo, pevné palivo, plyn a najmenej elektrina. „Je tu urbariát, ľudia chodia dočisťovať horu. Väčšina si drevo vlastnoručne nachystá. Dohodnú sa so školským lesným podnikom aj s urbariátom na cene, je to odpadové drevo po ťažbe, teda lacné. Majú pece na drevo, uhlie, v domoch majú zavedený plyn. Kúrenie drevom je však neporovnateľne úspornejšie, hoci pracnejšie. Malé piecky na kúrenie a varenie už ľudia nekupujú, alebo iba zriedka, a uhlím kúri málokto. No a zlodejov dreva nemáme ani my, to by si tu ľudia nedovolili.