HRIŇOVÁ. Už dva roky je na Jarmočnej ulici v Hriňovej zbe-rňa kovového odpadu. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby nebola umiestnená priamo pod oknami rodinného domu Mikešovcov. A práve tento fakt sa stal predmetom sporu. Situácia sa vyostrila koncom októbra, kedy mestské zastupiteľstvo schválilo predaj pozemku, na ktorom šrotovisko stojí.
„Nie som zarytý človek a nie som ani proti šrotovisku, ale už pred dvomi rokmi, keď majiteľ dostal povolenie ho sem umiestniť sa nás nikto nepýtal na názor,“ hovorí Valéria Mikešová a pokračuje: „Od vtedy nás cez deň vyrušuje buchot a klepot a každú noc tu ako šelmy brešú tri vlčiaky, ktoré objekt strážia. Okrem toho v objekte rozpaľujú železo a exhaláty, ktoré pri tom vznikajú, sú vraj jedovaté, rakovinotvorné a škodia životnému prostrediu.“
Pred dvomi rokmi, keď podnikateľ Vladimír Krnáč začal oplocovať pozemok, podala pani Mikešová na mestský úrad podnet s nesúhlasným stanoviskom. Bývalý primátor jej vraj vtedy sľúbil, že pozemok mu mesto prenajalo len na dva roky, a že budú hľadať iný, vhodnejší priestor. „Za takýchto podmienok som sa so šrotoviskom pod oknami vyrovnala a hovorila som si, že dva roky to vydržím. Keď som však pred pár dňami našla na nástenke zápisnicu z rokovania mestského zastupiteľstva a zistila som, že poslanci schválili predaj pozemku pod šrotoviskom, musela som niečo urobiť,“ komentuje predchádzajúce udalosti V. Mikešová. Ako hovorí, v tejto časti mesta nemajú mestský vodovod, ani kanalizáciu, plyn, neodvážajú im spred domu smeti a aj cesta je len poľná, nevyasfaltovaná. Okrem toho prívod elektriny bol budovaný v päťdesiatych rokoch. „A ako bonus sme sem ešte dostali aj šrotovisko,“ dodáva. Práve preto sa rozhodla spísať petíciu, ktorú podpísalo pätnásť ďalších obyvateľov tejto mestskej časti. Žiadala v nej zastaviť predaj sporného pozemku. „Bola by som ochotná tolerovať, keby ho mal v prenájme ešte na ďalšie dva roky, kým by mesto nenašlo vhodnejšie miesto, ako mi to sľúbil predchádzajúci primátor,“ hovorí.
Majiteľ zberne šrotu Vladimír Krnáč na aktivity nespokojnej susedky odpovedal rovnakým postupom. Spísal petíciu, aby jeho prevádzka mohla fungovať na pôvodnom mieste aj v budúcnosti. Jemu sa však podarilo nazbierať na jej podporu takmer 150 podpisov. „Na tomto pozemku sa nič nemôže stavať, lebo tu vedú inžinierske siete. Od mesta si chcem odkúpiť len 144 metrov štvorcových. Moje šrotovisko nie je veľké a hluk je len vtedy, keď raz za mesiac príde nákladné auto zobrať šrot,“ udáva protiargumenty. Podľa jeho slov manipulujú s kovovým odpadom len od deviatej dopoludnia do štvrtej popoludní.
Mestské zastupiteľstvo malo na svojom zasadaní vo štvrtok uplynulý týždeň definitívne odklepnúť predaj pozemku. Ako sme sa dozvedeli od primátora mesta Rudolfa Gondu, poslanci zrušili predchádzajúce uznesenie a predaj neschválili. No požiadali Vladimíra Krnáča, aby vypracoval štúdiu s presnými podmienkami, za ktorých bude prevádzkovať šrotovisko. Riešenie celej záležitosti tak presunuli do budúceho roku.
