KRIVÁŇ. V prípade škôl sa o ekonomickej prevádzke nedá hovoriť. Energetická náročnosť je u väčšiny privysoká. Zateplenie budov je nevyhnutnosťou, tak ako aj výmena starých okien za nové.
„Podľa podkladov zo šesťdesiatych rokov by pozemky pod školou mali byť naše. Po reštitúciách ich však dostali bývalí vlastníci,“ povedal starosta Kriváňa Jozef Klimo. V šesťdesiatych rokoch, keď sa začala škola stavať boli pozemky v podobe lúk. „Tie štát vykupoval, no na katastri to neprepísali,“ dodal starosta. Pokiaľ by parlament v marci prijal uznesenie, že všetky nevysporiadané pozemky prejdú pod obec, tak by práve toto bola schodná cesta. Zatiaľ sa o takejto možnosti v parlamente iba uvažuje. S dedičmi bývalých majiteľov pozemkov sa obec nevedela dohodnúť. Podľa starostu mali dosť vysoké finančné požiadavky. „Pýtali minimálne 200 korún za štvorcový meter. Na vysporiadanie školských pozemkov by sme potrebovali viac ako tri a pol milióna korún. Na to obec nemá,“ dodal starosta.
Vysporiadanie pozemkov je základným predpokladom na čerpanie financií z európskych fondov. Obec má pripravený projekt, ktorý počíta s výmenou okien a zateplením školských budov, vrátane jedálne a telocvične. Celkové náklady na jeho realizáciu boli sedem miliónov korún. Peniaze z eurofondov samozrejme nedostali, a tak ich hľadali vo svojom rozpočte. „Postupne sa nám podarilo vymeniť už asi sedemdesiat percent okien,“ doplnil starosta. Doteraz investovali 1,2 milióna korún a na tento rok majú naplánované práce za tristotisíc korún. „Nemá zmysel čakať s týmito prácami až na fondy. Keby projekt prešiel a peniaze by sme získali, tak ešte stále máme v škole čo robiť,“ skonštatoval J. Klimo. Veď okrem zateplenia a výmeny zvyšku okien už potrebujú investíciu aj strechy.
Rovnaké problémy majú obce aj s cestami. Niektoré pozemky pod nimi nevlastnia a tak ako v prípade škôl, potom nie sú schopné získať z fondov peniaze. V Kriváni je situácia pomerne dobrá. Podľa starostu, väčšinu obecných ciest už obec vlastní.
