Skúsený stredopoliar sa do Zvolena vrátil potom, čo sa mu zmluva skončila v prvoligovej Šali. „Kontaktovali ma páni Hrdlička a Pilát, s ktorými som sa dohodol na spolupráci,“ prezradil ofenzívne ladený futbalista ako došlo k jeho návratu na miesto činu. Pri dohode vraj najviac zavážil fakt, že rodák z Pohronskej Polhory chcel byť čo najbližšie k svojmu domovu a rodine. Predsa len, malá dcérka a do puberty prichádzajúci syn potrebujú otca ako soľ. „Zatiaľ je všetko ako má byť, takže som spokojný. Už len aby sme naplnili predstavy vedenia klubu,“ vyznal sa Tyčiak. Zvolenské ambície sú známe, zverenci trénera Ilka chcúť na jar zabojovať o postup do druhej ligy. Veľa sa v tomto smere bude očakávať aj od Tyčiaka. „S tým počítam a nakoniec, bolo mi to povedané aj pri dohode o spolupráci. Viem, že jednoduché to nebude a čaká nás ešte veľa roboty.“ S mužstvom sa pripravuje už mesiac a za MFK odohral aj niekoľko prípravných stretnutí. Hodnotiť zvolenské postupové šance však zatiaľ nechce, podľa neho by to bolo ešte predčasné. „Príprava je dlhá a náročná. Doteraz sme v podstate naháňali len kondíciu a možno aj preto sa v zápasoch trošku trápime. Až v súťaži sa uvidí ako sme pripravení a na čo máme,“ skonštatoval diplomaticky bývalý ligový futbalista, ktorý sa osobne cíti v pohode. „Zranenia ma obchádzajú, takže je to dobré. Dúfam však, že v súťaži to bude ešte lepšie.
Tyčiak si na Slovensku zahral vo všetkých súťažiach. S futbalom začínal v Brezne, neskôr obliekal dres Jelšavy, Rimavskej Soboty, Lučenca a Zvolena. „Porovnávanie je ťažké. S určitosťou však môžem povedať, že rozdiel medzi treťou a vyššími súťažami je obrovský. Na vyšších úrovniach je všetko vyspelejšie. Týka sa to kvality futbalistov, kádrov a podmienok nehovoriac. Tu hrávajú chlapci na amatérskej úrovni, v druhej, či prvej lige sú to profesionáli. Tým pádom musíme hovoriť aj o rozdielnom prístupe k futbalu a s ním súvisiacich povinnostiach,“ vyjadril sa úprimne Marcel. Zrejme vie o čom hovorí, keďže futbalom sa živí už dlhé roky. Nakoniec, za sebou má aj legionársku skúsenosť. Práve zo Zvolena odišiel pred piatimi rokmi do Malajzie. „Moje najkrajšie futbalové obdobie. Stretol som sa tam s perfektnými podmienkami, nad ktorými som niekedy až žasol,“ zaspomínal si na legionársky chlebík Tyčiak. V Malajzii pôsobil tri a pol roka, po ktorých sa aj kvôli rodine vrátil domov. „Narodila sa nám dcérka, takže manželka sa chcela vrátiť domov. Inak by som zrejme v tejto krajine zostal a hral tam možno až doteraz. Napriek tomu nič neľutujem, zostali mi pekné spomienky.“
Tridsaťštyriročný hráč nad budúcnosťou nerozmýšľa. Spája ju však s futbalom. „Pokiaľ budem zdravý, chcem byť na ihrisku. Čo sa týka ďalšej kariéry, chcem zostať futbalovo činný, ale nie ako tréner. Na toto remeslo by som zrejme nemal nervy,“ prezradila na záver staronová zvolenská posila.
