ZVOLEN. Hoci mal Ján Jurčišin v mladosti vyhliadky na skvelú hokejovú kariéru, osud rozhodol inak. Porušený nerv na malom mozgu mu nedovolil viac obuť korčule a naháňať s hokejkou po ľade puk.
Podľa lekárov to bol dôsledok nevyliečených ľahších i vážnejších otrasov na ľade. Úrazy spôsobili poškodenie centrálnej mozgovej sústavy a ochromenie jeho pohybového aparátu. Neistú kolísavú chôdzu si ľudia nepoznajúci jeho krutý osud mýlili s opitosťou.
Talentovaného Jána Jurčišina pritiahol z Prešova do Zvolena hokejový tréner Eduard Giblák. Mal vtedy sedemnásť rokov. Vo zvolenskej ŽOS získal výučný list mechanika motorových rušňov, neskôr zmaturoval na strojníckej priemyslovke. Štyri roky ho tréneri obsadzovali do reprezentačných výberov, v roku 1982 sa stal juniorským majstrom Európy. O štyri roky neskôr musel pre vážnu diagnózu ľad opustiť. Jeho sľubná hokejová kariéra sa skončila.
Posledné štyri roky prežil v Domove sociálnych služieb vo Zvolene. Jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval, pred rokom a pol zostal dokonca pripútaný na invalidný vozík.
V poslednom čase bol viackrát hospitalizovaný. Zomrel v nemocnici 20. februára vo veku 46 rokov.
„Hoci bol odkázaný na invalidný vozík, občas sa snažil chodiť sám,“ povedala zástupkyňa riaditeľa domova sociálnych služieb Ingrid Čerkalová. „V domove ho navštevovala iba jeho bývalá manželka, niekedy aj s dcérou. Chodievali sme s ním aj vonku, do mesta. Najradšej chodil za riaditeľom reštaurácie Jánom Jančulom. Vždy ho v reštaurácii privítal, porozprával sa s ním, dal mu obed grátis. Bol to jediný kamarát, ktorý zostal pri ňom,“ dodala.
