ZVOLEN. Na jarmoku najviac žiarili ľudia z Domova sociálnych služieb Symbia vo Zvolene. Na hlavných zvolenských jarmokoch ponúkajú nielen výrobky svojich klientov, ale dokazujú, že ich aktivity za pozornosť stoja. Keramika, tkanie, remeselné výrobky z rúk tamojších obyvateľov, to všetko hendikepovaní ľudia zvládnu aj lepšie ako zdraví.
Vedúca regionálneho centra autizmu Eva Laurošková pracuje v Symbii, s kolegami a klientmi predstavili rôzne práce, najmä veľkonočné ozdoby, aj na tomto jarmoku. Vraj pre všetkých, pre zamestnancov i klientov, sú tieto akcie zážitkom. Môžu sa prezentovať a zároveň si prostredníctvom dobrovoľných príspevkov za predaj výrobkov zarobiť na ďalší pracovný materiál. Ľudia si zvykli a dokážu podporiť aj finančne.
Helena Štiaková zo Zvolena prišla podporiť dcéru Agátu, ktorá tu tiež predstavovala a ponúkala svoje práce. Mama sa síce posťažovala, že doma to ľahké nemajú a aj jej postihnutá dcéra musí pomáhať, no spoločne to všetko zvládajú. V Symbii majú klienti priestor na rozvíjanie talentu a, ako povedala i Agáta, možno sa tu veľa naučiť.
Spolu s Evou Lauroškovou a klientmi Symbie bola v akcii aj vychovávateľka Janka Vranová. Klienti sa striedali, aby si každý užil pocit ocenenia a úspechu z vlastnej práce.
Mrznem tu a chorá som
Oľga Tomečková z Novej Bane je pani v rokoch. Uzimená, zababušená ponúkala na jarmoku drevené maľované vajíčka. Posťažovala sa, že sa ľuďom veľa vidí dvadsať za veľké a desať za malé. Malé idú lepšie, no v Poľsku sú aj lacnejšie a tak našinci šomrú, že priveľa pýta. No ale, vraví, drevené vydrží až do smrti. Keď sa jej pýtam, čo bude predávať, ak každý bude mať doma veľkonočné vajcia až do smrti, vraví, že začne maľovať. Teraz skôr pomáha rodine. Evidentne za dva dni jarmoku majland nezarobila. Zavial severák a na otázku, či jej nie je dlho stáť tu celý deň, si iba povzdychla. Čo už, robota je robota a človek si nenavyberá. Dovoz z Poľska takmer pohltil domácich remeselníkov. Rozhoduje cena. Aj schopnosť odlíšiť remeslo od fabrickej výroby.
Poradili mi to lekári
Štefan Bohuš z Môťovej vo Zvolene robí košíky, pletie korbáče, majstruje aj iné. Vraví, že dvadsať rokov to učí všelikoho, od najmenších po najstarších, k základom ich dostane rýchlo. Sám k remeslu prišiel osudom. Lekári mu pred rokmi poradili, že má viac hýbať rukami, aj prstami. Dal sa na prútiky, vypletanie, chytilo ho to. Pridal k tomu aj ďalšie remeslá. Vraví, chvalabohu, hádam to aj pomohlo. Dnes má tri dielne, či skôr dielničky. Okrem roboty s prútím má pod palcom aj iné materiály, majstruje krbové súpravy, robí i obyčajné motykové násady, sekery... Hľadať materiál najmä na prútené výrobky, to je dilema. Kadekde spiľujú stromy, aj pri potokoch. Zostane z toho všeličo, čo možno zužitkovať. Materiál na košíky a korbáče si majster v prírode nájde.
