Začiatkom roka vznikla v MFK Lokomotíva Zvolen známa kauza. Následne mestské zastupiteľstvo dalo vo svojom uznesení príkaz na zvolanie členskej schôdze MFK, kde mala byť zvolená nová správna rada klubu. Členská schôdza bola zvolaná a podstatnú časť jej účastníkov tvorili rodinní príslušníci troch rodín a 55 právoplatných členov na jej rokovanie nepustili. Dusnú atmosféru na mieste konania členskej schôdze riešili aj privolané hliadky mestskej a štátnej polície.
Z celého nám vyvstáva jeden radikálny problém – prečo bolo nutné po uvedenej kauze zvolať členskú schôdzu v takom zložení, v akom bola. Je to vari súkromný klub pár jedincov, resp. rodín? Prečo bolo nutné meniť stanovy klubu a o. i. určiť členský príspevok fyzických osôb na 25-tisíc korún? Bol počet tzv. členov prítomných na schôdzi dostatočný pre zmenu stanov?
Vedenie MFK odpútava pozornosť verejnosti od podstaty problému, ktorý sa udial v MFK Lokomotíva Zvolen, aby si zachránilo kožu a pred verejnosťou ostalo čisté. Odvolávaním perspektívnych a progresívnych ľudí z vedenia klubu, znevažovaním ich práce, neadekvátnym pripisovaním si nenáležitých zásluh na chode klubu sleduje iba svoje záležitosti, ale tie sú zárukou len razenia stagnačných metód.
Zubami-nechtami, bez akýchkoľvek škrupúľ (viď zoznam tzv. členov MFK Lokomotíva Zvolen na členskej schôdzi) si bránite svoju „obľúbenú hračku“, aby ste o ňu neprišli. Lenže s tou „hračkou“ sa treba vedieť aj hrať. Ako ste touto „hračkou“ pomohli zvolenskému futbalu? Jeho dlhoročná hanebná stagnácia hovorí za všetko.
Treba dať šancu iným, ktorí to chcú robiť transparentne, srdcom, a nie ako sa to robí v súčasnosti pod rúškom hmly a za neprekonateľnou hradbou 25-tisícového členského príspevku.
Július Borgoň a 55 právoplatných členov MFK
