ZVOLEN. Šesťdesiatnici, manželia Milan a Eva, sa na staré kolená ocitli pod holým nebom v lesoch, takpovediac na konci sveta. Sú tu už od začiatku marca. Len vďaka horárovi, ktorý im dovolil obývať malú drevenicu na okraji rúbaniska, majú kde skloniť hlavu. Skromne zariadená chalúpka im podľa pani Evy poskytuje dostatočné útočisko.
Do nezávideniahodnej situácie sa dostali „vďaka“ podvodníkovi. Keď sa rozhodli vymeniť svoj dvojizbový byt na sídlisku Balkán vo Zvolene za rodinný domček pri Leviciach, spísali zmluvu s mužom, ktorý ich nakoniec pripravil o strechu nad hlavou. „Z dokumentov, ktoré som mala podpísať, som prečítala len jeden list. Tie ostatné mali byť kópie, no posledný bol iný. Tak som podpísala zmluvu, ktorou sme prišli o byt, o dom aj o doplatok 250-tisíc korún, ktorý nám mal vyplatiť,“ hovorí Eva. Napriek tomu, že manželia vychovali štyri deti, tie im povestnú „požičanú mincu“ nevrátili. Naopak, už aj tak zlú situáciu rodičov ešte zhoršili. „Deťom som dala všetko a teraz nemáme kde skloniť hlavu,“ so slzami v očiach konštatuje Eva. „Za dve dcéry, keďže som im robila ručiteľku, dokonca splácam pôžičky. Jednu päťdesiat- a druhú tridsaťtisícovú.“ Milan je nezamestnaný. Hoci už má 61 rokov a mohol by ísť do predčasného dôchodku, zatiaľ sa nerozhodol vybaviť si ho. Eva dostáva dôchodok necelých osemtisíc, no päť jej zhltnú pôžičky. „Za zvyšok si nemôžeme dovoliť platiť prenájom bytu a dokonca ani ubytovňu. Veď aj v útulku pýtajú za jednu noc tridsať korún. Z čoho by sme potom žili?“ kladie otázku, na ktorú je ťažká odpoveď.
Prostredie, v ktorom teraz žijú, dobre poznajú. Pred rokmi sem vraj chodili stanovať. Pred tromi rokmi sa do lesov v okolí Zvolena vrátili už ako bezdomovci. „Bola zima a my sme tu žili sedem mesiacov pod stanom!“ hovorí Milan. Terajšie ubytovanie v drevenej chalúpke je preto oveľa príjemnejšie. Hoci manželia majú u dcéry, ktorá tiež žije v podnájme, uložené zariadenie z dvojizbového bytu, žijú ako lesní ľudia. Stačí im provizórna posteľ stojaca na drevených klátikoch a piecka, ktorá poskytne počas chladných nocí teplo i možnosť pripraviť si na nej jedlo. Vodu na pranie a umývanie si donesú z potoka a na pitie z neďalekej studničky. Na kúrenie im poslúži drevo, ktoré zanechajú lesníci po prebierke. „U dcéry mám chladničku, mrazničku i mikrovlnnú rúru, ale tu nie je elektrika,“ s iróniou poznamená Eva. Milan ale tvrdí, že tu, ďaleko od ľudí, je im dobre. Majú tu vraj pokoj. „Vydržíme tu dovtedy, dokedy budeme musieť,“ dodáva.
