Od roku 1994, keď začal na Slovensku pôsobiť Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), udelil migračný úrad v našej krajine 622 azylov. Vlani dostalo azyl štrnásť utečencov, rok predtým osem, kým v susedných krajinách sa tieto čísla pohybujú v stovkách. Napríklad v Maďarsku udelili vlani azyl dvom stovkám utečencov, v Poľsku štyrom stovkám.
„V udeľovaní azylov sme stále na chvoste,“ uviedol vedúci Národného úradu UNHCR na Slovensku Peter Kresák. „Za posledných päť rokov nedostal u nás azyl ani jeden Čečenec, predtým dvaja, pritom v Rakúsku udelili azyl 3000 čečenským utečencom. Tam ich uznali za utečencov, u nás nie, čo dokazuje veľmi reštriktívny prístup Slovenska.“
Kresák si myslí, že Slovensko je v tomto smere stále uzavretou krajinou, ľudia majú z utečencov zbytočné obavy. Majú strach, že so sebou prinesú kriminalitu a choroby. Známe sú aj prípady petícií, ktorými Slováci protestovali proti výstavbe azylového domu v blízkosti ich domov.
Mnohí si podľa Kresáka zamieňajú utečencov s ekonomickými migrantmi. Nedokážu rozlišovať medzi tými, ktorí sa sťahujú z vlastného rozhodnutia, a tými, ktorí sú prinútení utekať pred násilím a prenasledovaním. „Pre utečencov nie sme tranzitnou krajinou. Utečenec bojuje o holý život. Zo svojej krajiny utiekol pre rasové, politické či náboženské dôvody. Keď sa ocitne u nás, vie, že keď si večer ľahne spať, že sa ráno zobudí. Nemyslí na to, že v Nemecku by mohol zarobiť viac.“
Pomôcť zmeniť netolerantné a xenofóbne postoje Slovákov voči ľuďom, ktorí stratili svoj domov a na Slovensku chcú začať odznova, má celonárodná kampaň Život bez hraníc. K Svetovému dňu utečencov (20. júna) ju odštartovala Slovenská utečenecká rada a Asociácia utečencov s finančnou podporou UNHCR. Jej motívom sú slová „Pozri sa. Som len človek. Ako ty.“
Tvárou kampane sa stala slovenská herečka Viki Ráková. „Poznám viacerých utečencov, žijúcich u nás. Sú to milí, príjemní ľudia. Nikto nemôže vedieť, čo sa raz stane, či aj u nás nebude vojna, či aj on nebude potrebovať pomoc, preto by sme utečencov nemali odsudzovať,“ uviedla. Kampaň prostredníctvom televízneho spotu, piesne s videoklipom, ktorú nahrali slovenskí populárni speváci s utečencami, informačných materiálov pre školy, plagátov, bilbordov a multimediálnych CD nosičov poukazuje na to, že utečenci sú ľudia ako všetci ostatní, hoci môžu vyzerať alebo hovoriť inak.
Utečencom, ktorí získali azyl, pomáha začleniť sa do spoločnosti Slovenská utečenecká rada. Jej riaditeľ Kajo Zbořil zdôraznil, že azylanti nepotrebujú špeciálnu pomoc, iba rovnaké práva a príležitosti. „K nám prídu bez peňazí, nemajú tu žiadne zázemie, sú izolovaní jazykovou bariérou, aj kultúrno-spoločenskou. Snažíme sa, aby si tu našli nových priateľov, aby dokázali Slovensko vnímať nielen ako miesto, kde môžu bývať a pracovať, ale aj ako miesto, kde môžu žiť.“
Súčasťou kampane bolo v nedeľu benefičné divadelné predstavenie banskobystrického divadla z Pasáže Femme Fatale v Dome kultúry ŽSR vo Zvolene. Po jeho skončení mohli návštevníci na etno recepcii ochutnať jedlá pripravené samotnými utečencami.