Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Hudba a obrazy sú jeho drogy, hudba inšpiruje, ruky maľujú

STÁLE MÁ POCIT, ŽE SA CÍTI NA 29. Aj tak je päťdesiatka okamihom na zastavenie. Ľutuje vraj jediné, čas, ktorý možno preflákal, možno prežil ináč, ale nemaľoval. A to už nikdy nedobehne. Svoj vlastný darček k päťdesiatke si už výtvarník Jožo Kajan dal. M


„Človek sa niekedy musí prispôsobiť komercii, živiť sa maľovaním, to sa v týchto podmienkach nedá, náklady na materiál sú vysoké. Treba hľadať kompromis. Táto výstava, to je iba moje, je to niečo, čo som robil pre seba, z duše, zo srdca. A, dúfam, keď ju ľudia uvidia, budú mať oči ako „fioky“, smeje sa a odchlipne si z piva. Výtvarník „postihnutý“ muzikou má nadpriemerný počet známych a niekoľko skutočne blízkych priateľov. Toto je jeho pohľad na seba.

Päťdesiatka je diagnóza...
„Stále sa cítim na 29. Od istého veku si človek prestane uvedomovať, ako rýchlo čas uteká. A keď sa pozrie na rovesníkov, vôbec si nepripúšťa, že je v tom istom veku. Naviac to však vidno na deťoch. Najstarší syn bude mať 28. To sa nedá prehliadnuť. Vtedy si uvedomím, že všetko ušlo strašne rýchlo.

SkryťVypnúť reklamu

Keby bol stroj na spomalenie času...
„Určite by to bolo obdobie, keď som si neuvedomoval, ako rýchlo bežia hodiny. V istej etape života má človek rôzne záujmy, veľa vecí ho rozptyľuje. Až neskôr si uvedomí, že mu tento čas pretiekol pomedzi prsty a možno mohol najviac namaľovať.“

Urobiť si radosť
Na autorskej jubilejnej výstave Kontrasty sa vrátil k tomu, čo naozaj robí rád. O tom výstava je. "Sú tam veci pripravené priamo na túto výstavu, aj iné, ktoré ešte neboli nikde vystavované. Je to moja srdcová záležitosť. Sústredil som sa na to, čo naozaj chcem. Urobil som si to sám pre seba. Konečne." (Výstava je inštalovaná v severozápadnej bašte Zvolenského zámku a potrvá do konca júla).

Muzika je ako droga
Muzika je základný inšpiračný základ. „Obrazy, ktoré robím, mi idú z duše a inšpiráciu potrebujem. Zdrojom je muzika, ktorú mám rád. Maľovanie a hudba, to sa nedá oddeliť“, hovorí. Oboje vo mne vyvoláva pocit, že vtedy, keď mám naplno pustenú muziku a maľujem, mám aj ten naozajstný pocit naplnenia života. Neviem si predstaviť žiť bez hudby a bez maľovania.

SkryťVypnúť reklamu

Dá sa kresliť bez zvuku
Možno by som robil iné obrazy. Chvenie hudby možno cítiť, aj nepočujúci ju môžu vnímať, zažil som to na jednom koncerte na vlastnej koži, myslím, že hrali Bacha a cítil som to v celom tele. Moje maľovanie je však prejav muziky, ktorú počujem. To, čo počujem, prenášam do obrazov.

Je dôležité, aká je to hudba?
„Určite. Mám rád aj vážnu hudbu, folklór, ale to musím zažívať v priamom prenose. V ateliéri počúvam väčšinou tvrdý metal, to je moja láska. Žiadna iná hudba ako rocková a metalová ma tak „nenabudí“ k tomu, aby som robil obrazy. Odmalička som túto muziku počúval na rôznych staniciach, na Slobodnej Európe, Rádiu Luxemburg... Už ma to nepustilo. Sám na hudbu špeciálny talent nemám, trošku som hral na gitaru, trošku na bicie. Nevenoval som sa tomu, lebo by som asi nemal na to, aby to bolo naozaj dobré. Pri muzike tiež treba tvoriť vlastné veci a nie hudbu kopírovať, snažím sa o to v maľovaní. Aby som robil to svoje. Pri maľovaní mám vlastné nápady, našiel som si cestu od hudby k maľovaniu, hudba je moja inšpirácia, obraz vyjadrením pocitu.“

SkryťVypnúť reklamu

Na vojne sa to zíde...
Kresliť začal asi v pätnástich, šestnástich rokoch. „V našej rodine niekoľko ľudí maľovalo, iní boli hudobníci. Skôr som sa však ku kresleniu dostal na vojne, robil som kresbičky pre kolegov. Kto vie kresliť, na vojne sa mu to zíde. No a tak som sa vyhol práci vodiča, ktorý chodí so všelijakými veľkými mašinami, to sa mi robiť nechcelo. V kurze boli aj politické plagáty, to bolo dôležitejšie ako výcvik alebo bojový poplach. Našiel som si cestu, ako robiť to, čo viem a vyhnúť sa tomu, čo sa mi robiť nechce. A na tých veľkých plagátoch som sa mohol vyblázniť. A nemusel som šaškovať v plynovej maske, behať kade – tade. Po vojne som sa kresleniu začal viac venovať. Keď sme stavali dom, vždy som mal pri sebe tužku a papier, kreslil som si. Využíval som tak čas a predýchaval stres. Muzika nemohla chýbať, bez toho by som nežil."

Technika
Techniku sa učil z literatúry. Vraví, že niekedy tieto knižky boli oveľa lacnejšie, aj sa dali zohnať v pedagogických vydavateľstvách... Nuž a tak niečo odkukal. A pridal to svoje vlastné. Prešiel cez viacero výtvarných združení, no, hovorí, nakopol ho výtvarník Jaro Uhel. „Na jednej výstave ma tak zotrel, že som sa naštval. Doslova ma glbal asi zo dve hodiny. Zdravo som sa naštval a som mu vďačný. Povedal som si – čo ja nemôžem naozaj urobiť niečo fakt dobré? No a dostal som sa do Zvolenskej sedmičky, aj do Detvianskej umeleckej kolónie, aj do Umeleckej besedy Slovenska, čo považujem za najväčší úspech, pretože sú tam aj akademickí maliari a táto organizácia má zvuk."

Čo je potravou duše výtvarníka?
„Za môj najväčší úspech považujem, že moje práce majú známi, aj svetoví metalisti. To som chcel a sčasti sa mi to podarilo, sú to ľudia, ktorých obdivujem a žijem s touto muzikou. A napríklad som mal ohromnú radosť aj z toho, že som niekde sedel s nimi na pive - a to vďaka mojim obrazom, a hádam aj vďaka tomu, aký som. Ak by som ešte niečo chcel, taká moja malá súkromná túžba, aby moje obrazy mali aj niektorí z tých, ktorých vo svete muziky skutočne obdivujem a pomáhajú ma inšpirovať pri mojej robote. To je možno strop, ktorý by som chcel dosiahnuť. Robiť veci, ktoré si muzikanti, čo vo svete mojej hudby stoja na vrchole, zavesia doma na stenu. Vtedy budem mať pocit, že som si sen naozaj splnil.

Zázemie
„Rodina ma berie takého, aký som. Bez nich by som nič neurobil, lebo je to moja istota. Moja žena a traja synovia. Musíme tolerovať svoje chyby a rešpektovať sa, vďaka tomu mám doma v rodinnom dome v Pstruši ateliér, vlastne až dva, môžem tvoriť a nik mi do toho nekecá. Mám priestor a možnosti robiť to, čo chcem. Nie je ľahké pre rodinu si na to zvyknúť, ale po toľkých rokoch... Ďalším mojím pevným bodom sú kamaráti, výtvarníci, divadelníci... Dopĺňame sa aj na rôznych akciách, ktoré robíme. Je to prepojenie, ktoré dáva človeku energiu. Vzájomná pomoc a ľudia, ktorí sa na seba môžu spoľahnúť. Nielen ľudia, aj veci, ktoré človek vytvorí, sa s ním spájajú. Každý výtvarník robí aj veci na predaj, a potom má svoje srdcovky. Mám doma obraz, ktorý som robil dlho, nemal som ešte ateliér, robil som ho v obývačke, kvapkala farba na koberec, žena šomrala, no, bojové podmienky. Je na ňom starý pán a obraz sa volá Prach si (a na prach sa obrátiš...). Ten by som nepredal. Je o zmysle život, o jeho plynutí – od plodu dieťaťa až po zánik života. O tom, že život začína a aj končí. No a ak by som sa mal rozhodnúť, ako raz z tohto sveta odísť? V pohode, v pokoji. A ešte jedno dobré pivo k tomu.

Epilóg
Jožo Kajan, rodák zo Pstruše, žije aj so ženou a s tromi synmi v tejto dedine, pracuje na Zvolenskom zámku a funguje tak, ako celý život - s muzikou a s obrazmi, urobilo okolo päťstovky obrazov aj niekoľko plastík. Kresby porátať nemožno. K svojej päťdesiatke si urobil radosť novými obrazmi, tak, ako to chcel. Niektoré majú aj okolo dvoch metrov.
Dodáva: „Dúfam, že ľudia, keď uvidia výstavu, budú prekvapení!" Zasmeje sa, upije si z piva a potiahne z cigarety. Je to jednoducho on. Možno ho mať alebo nemať rád. Nič medzi tým pri tomto svojskom talentovanom výtvarníkovi a človeku so srdcom, neexistuje.

Najčítanejšie na My Zvolen

Inzercia - Tlačové správy

  1. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  5. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  6. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 13 673
  2. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 11 043
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 9 243
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 502
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 5 377
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 885
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 831
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 2 435

Blogy SME

  1. Lórant Kulík: Na marhuľovom festivale v Gönci platili jednotné ceny: Slováci prišli na festival ochutnať baracky, džem a barackovicu
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922)
  3. Miroslav Galovič: Slovenské Černobyle XXVII / Cykloleto 2022. Časť 2 - Varínske ruiny.
  4. Irena Šimuneková: Voda
  5. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku
  6. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - hrad Hrušov
  7. Marcel Horný: Košúty 2, časť štvrtá : Kapela
  8. Štefan Vidlár: Politický starobinec
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 179
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 12 989
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 980
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 210
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 470
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 5 387
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 251
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 350
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Architektonický návrh novostavby špecializovaného zariadenia pre seniorov v Krupine od Zuzany Čerešňovej a Michala Kaceja.

Nové zariadenie pripravuje kraj v Krupine.


TASR 7 h
Ilustračné foto.

Vyšívačiek na Podpoľaní pribúda.


TASR 7 h
Momentka z letnej prípravy HKM Zvolen.

Najvyššia hokejová súťaž odštartuje 16. septembra.


TASR 11 h
Divadlo J. G. Tajovského.

V činohre sa doteraz vystriedalo 21 riaditeľov.


14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Jeden muž sa pobytu za mrežami vyhýba už 14 rokov.


20 h

Väčšina hľadaných sa skrýva, pretože na nich bol vydaný príkaz na zatknutie.


18 h

Najstaršie sú z obdobia zhruba päťtisíc rokov pred naším letopočtom.


10. aug

Vodič Hyundaia prešiel do protismeru, čelne sa zrazil s kamiónom.


13 h

Blogy SME

  1. Lórant Kulík: Na marhuľovom festivale v Gönci platili jednotné ceny: Slováci prišli na festival ochutnať baracky, džem a barackovicu
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922)
  3. Miroslav Galovič: Slovenské Černobyle XXVII / Cykloleto 2022. Časť 2 - Varínske ruiny.
  4. Irena Šimuneková: Voda
  5. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku
  6. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - hrad Hrušov
  7. Marcel Horný: Košúty 2, časť štvrtá : Kapela
  8. Štefan Vidlár: Politický starobinec
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 179
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 12 989
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 980
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 210
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 470
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 5 387
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 251
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 350
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu