Streda, 28. júl, 2021 | Meniny má KrištofKrížovkyKrížovky

Hudba a obrazy sú jeho drogy, hudba inšpiruje, ruky maľujú

STÁLE MÁ POCIT, ŽE SA CÍTI NA 29. Aj tak je päťdesiatka okamihom na zastavenie. Ľutuje vraj jediné, čas, ktorý možno preflákal, možno prežil ináč, ale nemaľoval. A to už nikdy nedobehne. Svoj vlastný darček k päťdesiatke si už výtvarník Jožo Kajan dal. M


„Človek sa niekedy musí prispôsobiť komercii, živiť sa maľovaním, to sa v týchto podmienkach nedá, náklady na materiál sú vysoké. Treba hľadať kompromis. Táto výstava, to je iba moje, je to niečo, čo som robil pre seba, z duše, zo srdca. A, dúfam, keď ju ľudia uvidia, budú mať oči ako „fioky“, smeje sa a odchlipne si z piva. Výtvarník „postihnutý“ muzikou má nadpriemerný počet známych a niekoľko skutočne blízkych priateľov. Toto je jeho pohľad na seba.

Päťdesiatka je diagnóza...
„Stále sa cítim na 29. Od istého veku si človek prestane uvedomovať, ako rýchlo čas uteká. A keď sa pozrie na rovesníkov, vôbec si nepripúšťa, že je v tom istom veku. Naviac to však vidno na deťoch. Najstarší syn bude mať 28. To sa nedá prehliadnuť. Vtedy si uvedomím, že všetko ušlo strašne rýchlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Keby bol stroj na spomalenie času...
„Určite by to bolo obdobie, keď som si neuvedomoval, ako rýchlo bežia hodiny. V istej etape života má človek rôzne záujmy, veľa vecí ho rozptyľuje. Až neskôr si uvedomí, že mu tento čas pretiekol pomedzi prsty a možno mohol najviac namaľovať.“

Urobiť si radosť
Na autorskej jubilejnej výstave Kontrasty sa vrátil k tomu, čo naozaj robí rád. O tom výstava je. "Sú tam veci pripravené priamo na túto výstavu, aj iné, ktoré ešte neboli nikde vystavované. Je to moja srdcová záležitosť. Sústredil som sa na to, čo naozaj chcem. Urobil som si to sám pre seba. Konečne." (Výstava je inštalovaná v severozápadnej bašte Zvolenského zámku a potrvá do konca júla).

Muzika je ako droga
Muzika je základný inšpiračný základ. „Obrazy, ktoré robím, mi idú z duše a inšpiráciu potrebujem. Zdrojom je muzika, ktorú mám rád. Maľovanie a hudba, to sa nedá oddeliť“, hovorí. Oboje vo mne vyvoláva pocit, že vtedy, keď mám naplno pustenú muziku a maľujem, mám aj ten naozajstný pocit naplnenia života. Neviem si predstaviť žiť bez hudby a bez maľovania.

Skryť Vypnúť reklamu

Dá sa kresliť bez zvuku
Možno by som robil iné obrazy. Chvenie hudby možno cítiť, aj nepočujúci ju môžu vnímať, zažil som to na jednom koncerte na vlastnej koži, myslím, že hrali Bacha a cítil som to v celom tele. Moje maľovanie je však prejav muziky, ktorú počujem. To, čo počujem, prenášam do obrazov.

Je dôležité, aká je to hudba?
„Určite. Mám rád aj vážnu hudbu, folklór, ale to musím zažívať v priamom prenose. V ateliéri počúvam väčšinou tvrdý metal, to je moja láska. Žiadna iná hudba ako rocková a metalová ma tak „nenabudí“ k tomu, aby som robil obrazy. Odmalička som túto muziku počúval na rôznych staniciach, na Slobodnej Európe, Rádiu Luxemburg... Už ma to nepustilo. Sám na hudbu špeciálny talent nemám, trošku som hral na gitaru, trošku na bicie. Nevenoval som sa tomu, lebo by som asi nemal na to, aby to bolo naozaj dobré. Pri muzike tiež treba tvoriť vlastné veci a nie hudbu kopírovať, snažím sa o to v maľovaní. Aby som robil to svoje. Pri maľovaní mám vlastné nápady, našiel som si cestu od hudby k maľovaniu, hudba je moja inšpirácia, obraz vyjadrením pocitu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Na vojne sa to zíde...
Kresliť začal asi v pätnástich, šestnástich rokoch. „V našej rodine niekoľko ľudí maľovalo, iní boli hudobníci. Skôr som sa však ku kresleniu dostal na vojne, robil som kresbičky pre kolegov. Kto vie kresliť, na vojne sa mu to zíde. No a tak som sa vyhol práci vodiča, ktorý chodí so všelijakými veľkými mašinami, to sa mi robiť nechcelo. V kurze boli aj politické plagáty, to bolo dôležitejšie ako výcvik alebo bojový poplach. Našiel som si cestu, ako robiť to, čo viem a vyhnúť sa tomu, čo sa mi robiť nechce. A na tých veľkých plagátoch som sa mohol vyblázniť. A nemusel som šaškovať v plynovej maske, behať kade – tade. Po vojne som sa kresleniu začal viac venovať. Keď sme stavali dom, vždy som mal pri sebe tužku a papier, kreslil som si. Využíval som tak čas a predýchaval stres. Muzika nemohla chýbať, bez toho by som nežil."

Technika
Techniku sa učil z literatúry. Vraví, že niekedy tieto knižky boli oveľa lacnejšie, aj sa dali zohnať v pedagogických vydavateľstvách... Nuž a tak niečo odkukal. A pridal to svoje vlastné. Prešiel cez viacero výtvarných združení, no, hovorí, nakopol ho výtvarník Jaro Uhel. „Na jednej výstave ma tak zotrel, že som sa naštval. Doslova ma glbal asi zo dve hodiny. Zdravo som sa naštval a som mu vďačný. Povedal som si – čo ja nemôžem naozaj urobiť niečo fakt dobré? No a dostal som sa do Zvolenskej sedmičky, aj do Detvianskej umeleckej kolónie, aj do Umeleckej besedy Slovenska, čo považujem za najväčší úspech, pretože sú tam aj akademickí maliari a táto organizácia má zvuk."

Čo je potravou duše výtvarníka?
„Za môj najväčší úspech považujem, že moje práce majú známi, aj svetoví metalisti. To som chcel a sčasti sa mi to podarilo, sú to ľudia, ktorých obdivujem a žijem s touto muzikou. A napríklad som mal ohromnú radosť aj z toho, že som niekde sedel s nimi na pive - a to vďaka mojim obrazom, a hádam aj vďaka tomu, aký som. Ak by som ešte niečo chcel, taká moja malá súkromná túžba, aby moje obrazy mali aj niektorí z tých, ktorých vo svete muziky skutočne obdivujem a pomáhajú ma inšpirovať pri mojej robote. To je možno strop, ktorý by som chcel dosiahnuť. Robiť veci, ktoré si muzikanti, čo vo svete mojej hudby stoja na vrchole, zavesia doma na stenu. Vtedy budem mať pocit, že som si sen naozaj splnil.

Zázemie
„Rodina ma berie takého, aký som. Bez nich by som nič neurobil, lebo je to moja istota. Moja žena a traja synovia. Musíme tolerovať svoje chyby a rešpektovať sa, vďaka tomu mám doma v rodinnom dome v Pstruši ateliér, vlastne až dva, môžem tvoriť a nik mi do toho nekecá. Mám priestor a možnosti robiť to, čo chcem. Nie je ľahké pre rodinu si na to zvyknúť, ale po toľkých rokoch... Ďalším mojím pevným bodom sú kamaráti, výtvarníci, divadelníci... Dopĺňame sa aj na rôznych akciách, ktoré robíme. Je to prepojenie, ktoré dáva človeku energiu. Vzájomná pomoc a ľudia, ktorí sa na seba môžu spoľahnúť. Nielen ľudia, aj veci, ktoré človek vytvorí, sa s ním spájajú. Každý výtvarník robí aj veci na predaj, a potom má svoje srdcovky. Mám doma obraz, ktorý som robil dlho, nemal som ešte ateliér, robil som ho v obývačke, kvapkala farba na koberec, žena šomrala, no, bojové podmienky. Je na ňom starý pán a obraz sa volá Prach si (a na prach sa obrátiš...). Ten by som nepredal. Je o zmysle život, o jeho plynutí – od plodu dieťaťa až po zánik života. O tom, že život začína a aj končí. No a ak by som sa mal rozhodnúť, ako raz z tohto sveta odísť? V pohode, v pokoji. A ešte jedno dobré pivo k tomu.

Epilóg
Jožo Kajan, rodák zo Pstruše, žije aj so ženou a s tromi synmi v tejto dedine, pracuje na Zvolenskom zámku a funguje tak, ako celý život - s muzikou a s obrazmi, urobilo okolo päťstovky obrazov aj niekoľko plastík. Kresby porátať nemožno. K svojej päťdesiatke si urobil radosť novými obrazmi, tak, ako to chcel. Niektoré majú aj okolo dvoch metrov.
Dodáva: „Dúfam, že ľudia, keď uvidia výstavu, budú prekvapení!" Zasmeje sa, upije si z piva a potiahne z cigarety. Je to jednoducho on. Možno ho mať alebo nemať rád. Nič medzi tým pri tomto svojskom talentovanom výtvarníkovi a človeku so srdcom, neexistuje.

Najčítanejšie na My Zvolen

Inzercia - Tlačové správy

  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  2. Túto bagetu jedia Slováci už 24 rokov. Čo nám chutí najviac?
  3. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  4. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  5. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  6. Kravy jedia srvátku. Výrobky vďaka tomu nemajú konkurenciu
  7. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  2. Keď ekológia spája
  3. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  4. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  5. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  6. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Slovník investora 07: Bitcoin a jeho úloha v portfóliu investora
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 10 820
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 563
  3. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 4 589
  4. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 4 086
  5. Od Česka až po Jadran 3 974
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 713
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 152
  8. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 021
  9. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 844
  10. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 2 213
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Relácia MY Športujeme denne prináša dynamický prehľad športových aktualít, exkluzívne rozhovory a aj rady a tipy nielen pre športovcov.

Dozviete sa aj akú posilu zo zámoria dotiahol HKM, čo čaká na kabínu Vionu po úspešnej sezóne, prejdeme si aj účinkovanie Slovákov v Tokiu a pozrieme sa aj na to, či bude Ronaldo pokračovať v Juventuse.


1 h
Rybári zbierajú uhynuté ryby.

Medzi uhynutými rybami sú aj viaceré druhy európskeho významu.


TASR 13 h
Ilustračné foto.

Projekt financovalo mesto.


SITA 15 h
Ilustračné foto.

Veľký prehľad: Cesty, ktoré kraj opravil a za koľko a ktoré má v pláne.


21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Za Chovana sme nedostali šesťcifernú sumu, prezradil Martin Ondrejka.


(KIJ) 26. júl

Zaznamenaná bola aj škodová udalosť.


26. júl

Na miesto udalosti bol vyslaný súdny lekár.


TASR 26. júl

Primátor Novák opäť žiada zvýšenie rýchlosti na ceste medzi Prievidzou a Novákmi na sto kilometrov za hodinu. O zvýšení rýchlosti na tomto úseku sa hovorí už desať rokov.


27. júl

Už ste čítali?