Pod vrcholmi Álp na juhovýchode Francúzska strávila Marína viac ako týždeň, no voľného času však veľa neužila. Vystupovala každý deň, často aj viackrát a okrem Chambéry, kde sa konal 42. ročník medzinárodného folklórneho festivalu IOV, sa predstavila aj v okolitých mestečkách. Folklórny súbor železničiarov zo Zvolena dostal pozvanie na festival spolu so súbormi zo Zimbabwe, Kolumbie, Macedónska, Izraela, Číny a, samozrejme, Francúzska.
So súbormi z Číny a Zimbabwe zakomponovali Marínu do špeciálnej festivalovej šou Kultúry sveta, no keďže čínsky súbor neprišiel, nedostal víza, nahradili ho Macedónčania. Neprišiel ani súbor z Kolumbie, namiesto neho sa na festivale predstavili Mexičania. Festival tak ponúkol ozajstnú zmes ľudových kultúr z troch svetadielov.
„Kultúry sveta bol program zostavený z viacerých tanečných žánrov, vrátane moderného tanca, dokonca aj hip-hopu či break dance. Scénicky ho pripravila tamojšia choreografka Nathali. Dokumentoval, že vše-tky tanečné štýly vychádzajú z ľudového tanca. Bolo to zaujímavé; súbory najskôr predviedli svoj folklór a potom v tých istých krojoch tancovali na modernú hudbu. Marinári tancovali na hudbu Boney M,“ ozrejmil umelecký vedúci a choreograf Maríny Ján Jamriška. „Predpremiéru programu sme uviedli v Modane, v meste pri taliansko-francúzskych hraniciach. Architektonicky veľmi zaujímavá vojenská pevnosť, ktorá v ňom zostala, teraz slúži na kultúrne podujatia,“ dodal. Premiéru programu uviedli v posledný deň festivalu na veľkom štadióne v Chambéry pred viac ako desaťtisícami divákov. Celý festival zavŕšil 40-minútový ohňostroj.
Hlavné festivalové dianie bolo pred radnicou na chambérskom námestí. V dvojhodinovom programe sa predstavili súbory aj vo francúzskom národnom divadle, ktoré sídli práve v Chambéry. Súčasťou tohoto programu boli filmové prezentácie na plátne o jednotlivých súboroch a o krajinách, z ktorých pochádzajú. Medzitým mala Marína krátke aj väčšie vystúpenia, sólové aj s inými súbormi, vo viacerých francúzskych mestečkách. Vystúpili aj vo vysokohorskom meste Doucy, ktoré leží vo výške približne 2200 metrov nad morom. „Pre výškový rozdiel tam bolo chladno, asi dvanásť stupňov. Diváci boli vo vetrovkách, v hrubých svetroch, my v krojoch. Keď je zima, obyčajne odmietam vystúpenia, ale teraz som neodmietol, je to veľmi atraktívne prostredie. Povedali sme si, že to vydržíme. Že si navaríme čaj, ktorý nás zahreje. A potom sme sa už rozohriali tancom,“ povedal Jamriška. Tancovali na kamennom námestí, jeho kulisu tvorili domy s kamennou architektúrou a v pozadí majestátne vrcholy francúzskych Álp. „Nemyslel som si, že tam príde veľa ľudí, keďže je to vysoko v horách, ale nádvorie sa úplne zaplnilo, bolo tam do tisícky ľudí. V tej prírodnej scenérii, aká sa tam ponúka, a pri hre večerných svetiel bolo to vystúpenie veľmi pôsobivé,“ dodal.
Marína prezentovala ľudovú kultúru Horehronia, Hontu, Podpoľania a Spiša. Vo Francúzsku zanechala veľmi dobrý dojem, a nielen zo slovenského folklóru. Dobré meno si urobili vo Francúzsku aj samotní marínčania. „Koncom roka odišlo zo súboru okolo 20 ľudí. Odišli do škôl, do zamestnaní, aj do zahraničia. Vo Francúzsku sa tak predstavilo nové a zároveň mladé zloženie. Chválili nás, že jedine slovenská skupina je disciplinovaná. Nikde na nás nemuseli čakať, všade sme prišli načas. A problémy sme nerobili ani na ubytovaní, na rozdiel napríklad od Izraelčanov. Bol to profesionálny baletný súbor, ale neprofesionálny v správaní,“ zasmial sa Jamriška. Dokazuje to aj písomné poďakovanie, ktoré riaditeľ chambérskeho festivalu Robert De Marchi poslal zriaďovateľovi Maríny, odborárom na Železniciach SR. „Marína bola najprofesionálnejším súborom na festivale, oceňujeme, že jediná si plnila úlohy vždy načas. Naše poďakovanie jej patrí nielen za jej profesionalitu, ale aj za oslnivú energiu, ktorú so sebou priniesla,“ napísal De Marchi v liste.
