OČOVÁ. Starý mlyn v centre obce, na rekonštrukciu ktorého dostali z európskych fondov takmer 25 miliónov korún, sprístupnili predminulý víkend počas festivalu Očovská folklórna hruda. Prvú akciu v ňom mala Detvianska umelecká kolónia, združenie 72 výtvarných umelcov, evidujúce vyše 30 čakateľov na členstvo. Na výstave sa predstavuje štrnásť autorov, ktorí sa venujú folklórnej tematike. Výstava obsahuje prevažne maľby, časť je od akademického maliara Milana Herényiho. Motívom sú najmä portréty fujaristov v ľudových krojoch. „Nie sú to imaginárne tváre, ale reálni ľudia, prevažne už nežijúci známi fujaristi,“ povedal manažér a zakladateľ Detvianskej umeleckej kolónie Milan Malček. „Máme medzi sebou aj hosťujúceho umelca zo srbskej Subotice, na výstave má päť obrazov s tematikou Podpolianskych folklórnych slávností.“
Sériu obrazov dopĺňa maľba na drevo Jozefa Kajana, drevorezby Jána Čipčalu či detvianske vyrezávané kríže Milana Malčeka v rôznych veľkostiach. „Je to súčasť pripravovanej výstavy, ktorá bude v novembri na Bratislavskom hrade a bude poctou fujare, ktorú zapísali do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Výstava bude spojená so stretnutím fujaristov,“ doplnil Malček.
Ďalší priestor remeselného dvora zdobili počas Očovskej hrudy obrazy insitných umelcov z Kovačice, na prízemí sprístupnili výstavu výšiviek. Počas festivalu sa v ňom konala aj škola hry na fujaru, okrem slovenských záujemcov si na nej skúšali zanôtiť aj zahraniční návštevníci a mnohým to išlo výborne.
„V posledných rokoch začal rásť záujem o slovenskú fujaru. Mnoho ľudí, najmä profesionálnych muzikantov zo sveta má veľký záujem o tento nástroj, ktorý sa nikde inde vo svete nevyskytuje. Jeho domovom je Podpoľanie, najmä Očová, Detva, Zvolenská Slatina, Vígľaš, Poniky či Hrochoť. Tu je jej centrum, škola hry na fujaru bola prirodzený vyústením,“ povedal učiteľ školy Dušan Holík. „V budúcnosti by sme chceli záujemcom ukázať aj jej výrobu. Vŕtanie, rozmeriavanie dierok, zdobenie.“
Obec chce získať z európskych fondov ešte 10 miliónov korún na zariadenie interiéru a na obnovu mlynského kolesa, cez ktoré má ako kedysi pretekať voda. Remeselný dvor chce využívať na výstavy, tvorivé dielne či sympóziá zamerané na ľudovú kultúru regiónu. „Okrem fujary chceme ukázať ľuďom aj píšťalky, výrobu valašiek, zdobenie vybíjaním, našu typickú výšivku krivou ihlou či tkanie na krosnách,“ doplnil Holík.
Určitý charakter múzea má podľa neho aj očovská základná škola. „Päť rokov som v nej učil výrobu píšťaliek a fujár. Je to škola s rozšíreným vyučovaním o ľudové remeslá a aj učebné osnovy sú zamerané na históriu tohto regiónu.“
