V kabíne HKm bolo po zápase smutno. Zverencom trénera Miloša Holaňa sa veľmi nechcelo ani pred novinárske mikrofóny. „Hokej je už taký, každý zápas je úplne iný,“ rozhovoril sa brankár Ján Laco, ktorý pod Urpínom vychytal nulu, no na domácom ľade inkasoval štyri góly. „Napriek tomu, že sme zle nehrali, spravili sme hrubé chyby a súper nás potrestal. Musím však povedať, že Banskobystričania mali aj kus potrebného šťastia.“ Opora tímu spod Pustého hradu si kalich horkosti vypila do dna pri rozhodujúcom samostatnom nájazde Tománka.
„Urobil to najlepšie, ako len mohol. Podarilo sa mu rozkývať ma a zakončiť naozaj pekným blafákom,“ chlapsky pochváli úspešného strelca Laco. Gólmana HKm tak v sobotu mohla tešiť aspoň jedna vec. Bol jediným hráčom na ľade, ktorého majú „za svojho“ oba fankluby. Ďakovné skandovanie – Jano Laco – sa sympatickému brankárovi ušlo z oboch strán hneď niekoľkokrát. „Potešilo ma to, bol som na roztrhanie,“ zažartoval brankár a dodal: „Fanúšikom za povzbudzovanie ďakujem. Jedni aj druhí boli fantastickí a vytvorili nám pravú hokejovú atmosféru.“
Autorom úvodného gólu bol domáci kanonier Lukáš Hvila, ktorému to v tejto sezóne skutočne sype. V poradí štrnásty presný zásah dosiahol šikovný krídelník po peknej individuálnej akcii.
„Chrbtom k bráne som prebral puk, na ktorý som veľa času nemal. Rozhodol som sa preto pre rýchlu sťahovačku, ktorá mi vyšla rovnako perfektne ako strela,“ opísal svoj gólový záblesk Lukáš, aby vzápätí so sklonenou hlavou dodal: „Pekný gól ma potešil, ale oveľa radšej by som bral naše víťazstvo.“ Zvolenský najproduktívnejší hráč bol aj aktérom trestného strieľania. Proti kamarátovi Imrichovi Petríkovi však neuspel. „V úmysle som mal spraviť to, čo robievam vždy. Žiaľ, zdvihol som to trochu viac, a tak sa napokon tešil Imro.“
