ZVOLEN. Kolekciu devätnástich betlehemov a maľovaných salašov sprístupnili v Lesníckom a drevárskom múzeu. Exponáty sú zo zbierok Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, ktorá patrí k regiónom s najrozvinutejšou tradíciou výroby betlehemov na Slovensku.
Pojmom betlehem sa v našom kultúrnom prostredí označuje zobrazenie biblického príbehu narodenia Krista rozšírené predovšetkým vo vianočnom období. Pôvodnými postavami scény boli dieťa ležiace v jasliach medzi dvoma zvieratami, klaňajúci sa pastieri a Traja králi. K nim v neskoršom období pribudli Panna Mária a sv. Jozef.
„Štiavnické betlehemy sa vyrezávali z lipového dreva a povrchovo sa upravovali polychrómiou,“ uviedla pracovníčka múzea Želmíra Šípková. „Výrobcovia dopĺňali biblický výjav postavami, ktoré poznali. Pastiermi, muzikantmi, ženami a mužmi v ľudovom odeve. V baníckom prostredí sú unikátne figúrky spravidla kľačiacich baníkov, takzvaných aušusníkov v slávnostných uniformách, postavy s košmi vyťaženej rudy, permoníci či baníci tlačiaci vozík s rudou.“ Špecifickým doplnkom štiavnických betlehemov, na Slovensku ojedinelým, sú betlehemské prospekty, ktoré sa ľudovo nazývali maľované salaše. „Sú to pozdĺžne papierové pásy so žánrovými výjavmi z pastierskeho života. Umiestňovali sa pred betlehemom, takým spôsobom, že prekryli hranu police, na ktorej bol rozložený,“ doplnila Šípková.
Súčasná podoba betlehemov na Slovensku je výsledkom stáročného vývoja. Kým v 16. storočí ich františkáni a jezuiti v strednej Európe začali stavať v kostoloch, jozefínske reformy z 18. storočia označili stavanie betlehemov v božom chráme za nedôstojné. Betlehemy sa tak začali prenášať do svetského prostredia, v ktorom sa nevyhnutne zmenšovali a motívy postupne zľudoveli.
Výstava bude v múzeu sprístupnená do konca januára.
