LÁTKY. Bubeník s bubnom ráno zobudil všetkých sedmospáčov. Zahlásil dôležitú správu. Klasická dedinská zabíjačka, pochovávanie basy, tanečná zábava pri rezkej muzike až do rána... Taká bola sobota v Látkach. My sme sa lepšie pozreli na zabíjačku.
Prasiatko sme živé nezastihli. Veď ani nebolo domáce - vychovali ho vo Vidinej. Stosedemdesiat kíl živej váhy. Obecnú zabíjačku si v Látkach vyskúšali vlani, zorganizovali ju členovia tamojšieho dobrovoľného požiarneho zboru. Dobrá partia z vlaňajška sa nerozpadla a zopakovala si to aj teraz.
„Pre mäsiara je najdôležitejší nôž. A ešte ocieľka, ktorou si ho môže nabrúsiť,“ povedal s úsmevom Tomáš Hazucha. Je vyučeným mäsiarom, no mäsiarčinou sa neživí. Svoje umenie si preto občas vyskúša iba na zabíjačkách – tak ako v sobotu. „Cez zimu desať až dvadsať zabíjačiek urobím,“ dodal. Každý gazda má svoje zvyky, v každom dvore sa zabíjačkové výrobky robia trochu inak. Väčšina ľudí vypasie do roka sviňu na stopäťdesiat až stoosemdesiat kíl. „Poznám ľudí, ktorí dokážu sviňu vychovať aj na tri metráky. Ibaže tí jej dávajú do jedla mlieko, najmä kozie,“ vysvetlil mäsiar. Väčšinou vyrába klasické zabíjačkové špeciality: klobásy, tlačenku, húrky alebo ak chcete jaternice, paprikovú slaninu.
Zabíjačka v Látkach sa začala oficiálne o desiatej dopoludnia. Chlapi – hasiči mali dostatok času. Pochovávanie basy bolo naplánované až na večer. Celá svinka bola totiž určená na zjedenie už v sobotu.
Sám Tomáš Hazucha má zo zabíjačkových špecialít najradšej klobásy. Tie sa dajú pokaziť presolením, rovnako tak aj sladkou paprikou. „Keď sa to preženie s paprikou, tak sú klobásy horké,“ dodal. Mäso do klobás sa zvykne miešať s baraninou, hovädzinou alebo divinou.
Napriek podobnosti sa obecná zabíjačka od tej z gazdovského dvora predsa len líšila. Máloktorej svinke prídu na rozlúčku zahrať Bartošovci z Čierneho Balogu. Tí v sobotu, hoci bolo pár stupňov pod nulou, ťahali husličky lepšie ako na slávnostiach. Alebo práve preto?