Úpravy nášho námestia mali byť „ódou na radosť“, ale čoraz viac nadobúdam pocit, že znejú ako rekviem. Zaujalo ma niekoľko „drobností majstrov“. To, čo zrejme vyzeralo pekne na výkresoch, vyznieva v skutočnosti úplne inak. Vedenie chodníčkov v zeleni vytvára množstvo pravých a ostrých uhlov, kde nikdy nebude trávnik z jednoduchého dôvodu – chodcov nikto nedonúti, aby ich obchádzali.
Chuderka naša Valaška. Čo bolo okolo nej rečí – dáme ju preč, nedáme, posunieme, umiestnime do vodnej plochy a sprístupníme premostením... Každá úprava projektov, samozrejme, mesto niečo stála. A výsledok? Na zaplakanie. To, čo bolo dobré (zvýšené trávniky s kvetinovými záhonmi boli aj funkčné, aj estetické), sa zrušilo a nahradilo nelogicky umiestnenými trávnatými plochami, ktoré budú asi navždy ohradené výstražnými páskami, čo vyzerá, akoby tam došlo k nejakej trestnej činnosti. Ale umiestniť trávnik presne na hlavný ťah chodcov zo Študentskej do Sládkovičovej ulice je naozaj školácka chyba.
Sadové úpravy námestia mali byť – vzhľadom k dôležitosti tejto plochy – najdôležitejšou časťou úprav. Mali, ale nie sú. Projekt sadových úprav nebol spracovaný odborne spôsobilou osobou, čo v súčinnosti s tlakom Združenia Slatinka viedlo k naozaj žalostnému stavu úprav tých pár metrov plôch zelene, ktoré nepohltila dlažba. Dreviny sa síce zachránili, ale z hľadiska sadovníckej tvorby nemajú niektoré v takejto reprezentačnej ploche, akou by naše námestie malo byť, žiadne opodstatnenie. V novom usporiadaní plôch pôsobia chaoticky a napríklad samonáletové alebo deformované „úbožiatka“ pôsobia skôr smutne ako esteticky.
Povráva sa, že mesto dalo spracovať nový projekt sadových úprav. Možno to bude pre dobro veci, ale základná dispozícia plôch sa už asi meniť nebude (resp. nedá) a, samozrejme, bude to treba zaplatiť. Znovu. Koľkýkrát už?
JOZEF LUPTÁK