PODKRIVÁŇ. Pochovávanie basy, fašiangová veselica a maškarný ples pre deti. Taký bol scenár posledného februárového víkendu v Podkriváni. Sobotňajšia tragédia autobusu v Polomke a následne vyhlásený štátny smútok tento scenár pozmenili. Maškarné šantenie detí presunuli Podkrivánčania na utorkové popoludnie a pre deti na ukážku znova pochovali aj basu.
S ražňom od stolu k stolu
Sprievodnou akciou sobotňajšieho programu bolo praženie pampúchov miestnymi ženičkami. „Staršie ženy ukázali mladším, ako sa správne pampúchy majú robiť. Zároveň ich urobili dostatok na večernú veselicu,“ povedal starosta Jozef Malatinec. Pampúchy robili v priestoroch kultúrneho domu a obecného úradu. Fašiangová veselica začala o ôsmej večer. „V jej priebehu sme pochovali basu. Pred polnocou sme sa vrátili k fašiangovým zvykom z minulosti. Neprešli sme síce s ražňom dedinou od domu k domu, starý zvyk sme trochu upravili a na veselici sme išli od stolu k stolu s klobáskou a slaninkou,“ dodal starosta. Všetko za vyhrávania domácej dychovky Javorinka. Zábava pokračovala až do samého rána, ako povedal starosta, ešte ráno o šiestej sa niektorým nechcelo ísť zo sály domov.
Začalo to v krčme – po záverečnej
Pochovávanie basy si dychovka zopakovala aj v utorok. A pohreb mala basa opäť dôstojný – so všetkým, čo k nemu patrí. Vpredu išiel kňaz – lepšie povedané muž prezlečený za kňaza. Za ním štyria muži niesli na márach basu prikrytú bielou plachtou. Okolo deti so zapálenými sviečkami a nakoniec smútočná hudba, vyhrávajúca pohrebné melódie. Najviac však bolo počuť plačky, síce fúzaté, no v ženskom oblečení. Ich hlasné nariekanie bolo také verné, že by ľahko pomýlilo človeka neznalého veci. „Ako si pamätám, tak to robíme už dobrých dvadsaťpäť rokov. Najprv len tak – naša dychovka, v krčme po záverečnej. Dokonca sme zaplatili aj päťstokorunovú pokutu, keď nás nachytali žandári,“ zasmial sa Jozef Sarvaš z podkrivánskej dychovky. Požiadali sme ho, aby vysvetlil, prečo sa vlastne basa pochováva. „Nie každý to už vie, no pochovávaním basy sa začína pôstne obdobie. Do Veľkej noci dychovka nebude hrať,“ dodal.
Ľudové zvyky v dedinkách, akou je Podkriváň, ešte prežívajú. „Na Veľkú noc sa chodí po kúpaní, na Vianoce – na Štefana zasa po šibaní,“ doplnil starosta. Väčšinou k rodine alebo susedom.
Akcií, ktoré spojajú takmer celú dedinu, nie je do roka až tak veľa, pochovávanie basy a fašiangová zábava takými rozhodne boli.