HORNÝ TISOVNÍK. „Oni majú sto rokov, ja budem mať na jeseň osemdesiat. Chorá som aj ja a musím ich opatrovať. Čo už ale narobíme,“ povzdychla si pani Anna Beňová. Žije v malom domčeku v Jasenovej spolu so svojou storočnou svokrou Máriou Beňovou. Jasenová patrí do chotára obce Horný Tisovník, nájsť cestu k dvom starenkám nebolo jednoduché. Najmä po snežení. Oslava storočnice však za to stála.
Samé by si so všetkým neporadili
Na lazoch nad Horným Tisovníkom žijú ženičky počas celého roka samé. „Syn býva vo Zvolene, ale občas nám príde pomôcť,“ povedala pani Anna. Veď život na lazoch je neodmysliteľne spojený s neustálou prácou. Či už treba nachystať drevo na zimu, pokopať záhradku, pokosiť lúku alebo nasušiť sena. A dve ženičky by si už so všetkým neporadili. „Musíme sa starať. Aj doviezť nám občas treba niečo z obchodu. Keď je vonku lepšie, tak prejdem aj sama, peši do obchodu, teraz sa však nedá. Dolu do dediny človek zíde možno za desať minút, hore je to dvakrát tak dlho, pretože musím oddychovať,“ povzdychla si Anna.
Do nemocnice nešla a ani nepôjde
Ešte pred dvoma rokmi pomáhala s robotou aj, dnes storočná, pani Mária. „Teraz sa ich už bojím odšikovať dolu po schodoch. Viete, sami už neprejdú, treba im pomáhať,“ vysvetlila nevesta Anna. Problémom sú boľavé nohy Márie. Od jesene sa jej stav ešte o niečo zhoršil. „Ešte moje nohy ta boli, ale odrazu mi do nich vošlo... A teraz, keď si na ne stanem, tak ma len trasie,“ pokrútila nespokojne hlavou pani Mária. Vlani ju navštívil lekár a povedal jej, že pôjde do nemocnice. Neuspel. „Ja som ešte v nemocnici nebola a ani tam nepôjdem,“ dodala na vysvetlenie. Okrem boľavých nôh jej však takmer nič nie je. Zrak jej síce už tak dobre neslúži, no sluch, ten jej môže závidieť aj oveľa mladší človek. „Niekedy, keď boli mladá, ochoreli na žalúdok. To vraj bolo vážne. Ja som tu však vtedy ešte nebola, takže neviem podrobnosti,“ povedala nevesta. Do nemocnice sa napriek tomu nedostala, nebolo zvykom pri hocijakej chorobe dávať človeka do nemocnice.
Do domu sa obe žienky vydali
Pri rozhovore pani Mária prekvapuje dobrou pamäťou. Aj keď hovorí, že už si na všetko nepamätá, v skutočnosti sa dokáže rozpamätať aj na úplné detaily. „Ako starý človek... Veď aj ja občas zabúdam, a to budem mať iba osemdesiat rokov. Ibaže dnes zabúdajú aj oveľa mladší ľudia,“ zasmiala sa nevesta Anna. Zaujímavosťou je, že do domu na Jasenovej sa obe žienky vydali. Prišli dokonca z jednej doliny. „Holý vršok sa to volá,“ vysvetlila osemdesiatnička Anna.
Svoje deti dávno prežila
Storočná Mária Beňová si na svoje narodeniny dokázala aj zaspievať. Len to sa jej nevidí, že ona - taká stará - je ešte na svete. „Nepamätám si, že by na našom cintoríne pochovávali niekoho storočného. Tam sú všetko mladší, preto ma medzi seba – takú starú, už nechcú,“ zamyslela sa s úsmevom. Mária Beňová mala dve deti, obe dávno prežila. Dcéra jej zomrela, keď mala dvadsaťsedem rokov a syn štyridsaťpäťročný.
Storočných nemali
„Nezisťovali sme, či sa ešte niekto dožil sto rokov, v posledných dvadsiatich – tridsiatich rokoch určite nie,“ povedal starosta Horného Tisovníka Ján Kluka. Pár deväťdesiatnikov v obci žije, nie je ich však veľa. Obecný úrad si storočnicu pani Beňovej patrične uctil, prišli za ňou napriek zlým cestám.