Nedá sa stotožniť s vyhlásením Andreja Huťku, že za šesť rokov nebolo toľko sťažností, ako za posledných pár dní. Takisto ani s jeho vyjadrením, že sťažnosti sú cielenou kampaňou, ktorou chce niekto zdiskreditovať Mestský úrad v Banskej Bystrici, resp. karanténnu stanicu vo Zvolene. Od začiatku fungovania karanténnej stanice je predsa známe, že nie je vybavená tak, ako by si to zariadenie tohto typu žiadalo. Na početné sťažnosti ľudí ohľadom podmienok, v ktorých tam zvieratá žijú, bola zo strany zodpovedných za chod karanténnej stanice vždy iba jediná odpoveď – mesto nie je ochotné uvoľniť potrebné prostriedky. Tento stav je dlhodobý a záujem o jeho riešenie nikdy nebol.
Je zarážajúce, ak pán Huťka, ktorý sám verbálne pripúšťal nedostatky v karanténnej stanici, zverejní v novinách vyjadrenie, podľa ktorého je v tomto zariadení všetko v poriadku. Myslí si, že ľudia, ktorí tam chodia, nemajú oči? Rovnako tak pán Vaňo bol mnohokrát pohoršený tým, že mesto často nezabezpečuje pre karanténnu stanicu ani základné potreby a podľa jeho slov, nebyť svojpomoci, nevyzerala by stanica ani tak ako vyzerá. Pre svoju neschopnosť a nemohúcnosť pomenované problémy riešiť a v záujme zachovania svojho teplého miesta sú títo ľudia ochotní vo vyhlásení, ktoré je určené širokej verejnosti, klamať a zavádzať, prípadne robiť z ľudí, ktorí majú záujem problémy súvisiace so stanicou riešiť, označovať za tých, ktorí sa snažia cielenou kampaňou niekoho diskreditovať.
Ešte zarážajúcejšie je, že k vyhláseniu pána Huťku sa pridala aj veterinárna lekárka, ktorá prvá by mala v záujme zvierat začať konať a dožadovať sa odstránenia tohto stavu.
Nesúhlasíme ani s vyjadrením, že karanténna stanica nedisponuje vyhrievacími podložkami, pretože si ich nemôže z finančných dôvodov dovoliť. Tento výrok je absurdný a zavádzajúci. Naopak, tieto podložky boli ponúknuté mestu a karanténnej stanici ako jedna z možností sponzorského daru pre zvieratá nachádzajúce sa v tomto zariadení. Avšak ponuku neprijal správca karanténnej stanice s odôvodnením práce navyše pre zamestnancov, ktorá by súvisela s ich jednoduchou montážou. Takže nakoniec pre ľudskú neochotu zvieratá nespia na vyhrievacích podložkách, ale ani v búdach, ktoré za šesť rokov existencie prevádzkovateľ karanténnej stanice nevie zabezpečiť (mimochodom, v iných karanténnych staniciach na Slovensku sú búdy samozrejmosťou), ale zvieratá spia aj v mimoriadne tuhých mrazoch priamo na betónovej podlahe.
Vítame, že verejnosť je informovaná o tom, že pracovníci karanténnej stanice zachraňujú a pomáhajú zvieratám. Je to ich povinnosť, keď sa rozhodli pre prácu, ktorú robia. Pokiaľ to mal byť článok, ktorý núti spoluobčanov k zamysleniu, prečo tam nie je ani zmienka o tom, ako by mohli karanténnej stanici títo ľudia pomôcť. Prečo sa tam nehovorí o aktivitách a plánoch mesta v súvislosti so stanicou. Prečo sa tam objektívne nezhodnotí to, čo tomuto zariadeniu chýba. Možno by sa našlo veľa ochotných ľudí, ktorí by pomohli nielen materiálne, ale aj vlastnými rukami. Nezaslúži si priestor v médiách ten, kto ho nevyužije na to, aby tým pomohol najmä tým, ktorí tú pomoc v akejkoľvek forme potrebujú. V tomto prípade zvieratám v karanténnej stanici vo Zvolene.
Článok vyvolal u verejnosti dojem, že prevádzka karanténnej stanice nemá nijaké problémy a zbytočným fantazírovaním a hľadaním poblémov tam, kde v skutočnosti nie sú, pokúšajú sa niektorí ľudia alebo organizácie bezdôvodne očierniť ľudí zodpovedných za chod karanténnej stanice a tým snáď okrem poškodenia záujmov konkrétnych ľudí poškodiť aj záujmy mesta. Opak je pravdou. Boli a sú to práve dobrovoľní darcovia (organizácie alebo jednotlivci), ktorí často, obrazne povedané, vytrhli tŕň z päty mestu, resp. karanténnej stanici tým, že poskytli to, čo si prevádzka v danom období ústami zodpovedných urgentne žiadala. Občianske združenie a dobrovoľní darcovia sú práve tí ľudia, ktorí vidia, že donekonečna sa tieto problémy nedajú riešiť iba čiastkovo, ale že je potrebná komplexná zmena vedenia takéhoto zariadenia. Všetkým tým, ktorí hovoria o tom, že je nutné takúto zmenu realizovať a hovoria o spôsoboch, akými je možné ju dosiahnuť, ide iba o jedno – o pomoc tým, čo to potrebujú. Bohužiaľ, namiesto ďakujem sa im dostane iba spŕška obvinení. Takýto postoj však vypovedá o charaktere konkrétnych ľudí.
V najbližšom období hodlá občianske združenie Pes v núdzi so svojím návrhom správneho a funkčného vedenia karanténnej stanice osloviť kompetentných zástupcov mesta Banská Bystrica a zároveň ponúknuť spoluprácu pri implementácii nového systému vedenia stanice. Veríme, že aj napriek žabomyším vojnám, ktoré sa medzi občianskym združením a zodpovednými pracovníkmi karanténnej stanice vedú, zvíťazí zdravý rozum a najmä - snáď - spoločný cieľ, ktorým je pomoc opusteným, zatúlaným a týraným zvieratám.
DOMINIKA HOMOLOVÁ
OZ Pes v núdzi