Hriňová je mestom už dvadsať rokov

„Na vrchole svojho rozkvetu mala Hriňová možnosť budovať infraštruktúru, až dosiahla parametre menšieho mestečka,“ povedal prednosta Mestského úradu v Hriňovej Stanislav Horník k situácii spred dvadsiatich rokov. Mesto má chotár pomerne roztratený. V centre žije asi šesťdesiat percent obyvateľov. Zvyšok býva v osadách a na lazoch, aj preto má Hriňová viac ako sto kilometrov vlastných ciest so spevneným povrchom. Tie potrebujú neustálu údržbu, každý rok mesto stojí okolo troch až štyroch miliónov korún. Záleží na tom, aká náročná je zima. O cesty sa stará stredisko služieb, ktoré je súčasťou mestského úradu.

Aj po dvadsaťročnej mestskej histórii je toho ešte dosť, čo Hriňovčanom chýba k úplnej spokojnosti. „Podľa kritérií moderného človeka je toho skutočne veľa. Budovy, ktoré sa tu stavali ešte za socializmu, potrebujú rekonštrukciu. Či už ide o školy, mestský úrad, kultúrne stredisko... Už teraz pracujeme na zadaniach pre projektantov, aby sme to mali pripravené aspoň v projektoch. Vrcholia tiež práce na územnom pláne mesta, kde by mali byť všetky podmienky a kritériá na budúcu výstavbu naformulované,“ dodal prednosta. Ľudia požadujú najmä dostatok vhodných priestorov pre individuálnu bytovú výstavbu, vrátane zabezpečenia inžinierskych sietí. To je úloha mesta. Základom je tiež vytváranie podmienok pre zamestnanie alebo samozamestnanie. Aby ľudia v meste ostávali a neodchádzali za lepšími možnosťami do väčších miest. Mladí, ako takmer všade, odchádzajú aj z Hriňovej do zahraničia a pokračuje tiež vyľudňovanie osád. Na druhej strane, do starých lazníckych domov prichádzajú nové rodiny, ktoré skúšajú podnikať v poľnohospodárstve. „V agroturistike máme veľký potenciál. Usadlosti na lazoch poskytujú vhodné možnosti na ubytovanie a celoročný turizmus,“ vysvetlil prednosta mesta.

Oslavy 20. výročia získania mestských výsad boli v Hriňovej uplynulú nedeľu. Popoludní začal v mestskom kultúrnom stredisku program osláv, pri ktorých ocenili trinásť osobností mesta.