Tomáš, Kristínka, Mirko, Aďka, Dominik a Majko, ktorí tretí rok žijú v detskom domove, by mohli získať skutočný domov. Ten im chce dať Milan Daniel, ktorý sám vyrastal v detskom domove. Chce im dať to, čo tiež v detstve nemal. Okrem domova aj lásku. Pocit skutočnej kompletnej rodiny.
Príbeh, ktorý mrazí
Mučivý príbeh ôsmich súrodencov Horváthovcov sa začal v malej dedine Rapovce v okrese Lučenec. Otec agresívny alkoholik, mama po dlhoročnom týraní mentálne postihnutá. Terorizujúcemu manželovi sa nevládala vzoprieť a neochránila ani svoje deti. Tie boli viac bité ako sýte. „Hocikedy, aj v noci, nás vyhadzoval z domu,“ povie ostýchavo 15-ročný Miroslav. „Štyri roky sme ho nevideli, a ani nechceme. S mamou si občas píšeme, želá nám, aby sme našli šťastie,“ prezradí a vzápätí dodá: „Ale my už nechceme o minulosti hovoriť, chceme na ňu zabudnúť.“
O tom, čo sa za múrmi ich domu deje, deti nikde nerozprávali, báli sa otca. Ani k lekárovi im nedovolil ísť. Až keď najmladšia zo súrodencov, vtedy len polročná Deniska, skončila v dôsledku strašného týrania v nemocnici, začal sa kolobeh vyšetrení. Úrady momentálne rodičom deti odobrali. Boli v zúboženom stave. Zakríknuté, vychudnuté, vyslabnuté, s početnými modrinami, podliatinami a opuchmi na tele.
Z ôsmich zostali šiesti
Deti rozmiestnili do rôznych ústavov po celom Slovensku. Dve najmladšie, dnes trojročnú Denisku a štvorročného Kristiána, ponúkli na adopciu; žijú v Taliansku. Vďaka občianskemu združeniu Minibodka, ktoré sa zameriava na pomoc ľuďom v núdzi, najmä deťom, sú súrodenci znova pohromade. Združeniu sa podarilo dostať ich všetkých pod jednu strechu. Teda už len šiestich z ôsmich. Vzájomnou podporou si tak mohli liečiť svoje ubolené duše.
V diagnostickom ústave v Ružomberku sa spoločne učili základné veci; jesť príbormi, používať sociálne zariadenia. Učili sa nemať strach z ľudí. V ústave sa zoznámili s vychovávateľom Milanom Danielom, ktorý je predsedom Minibodky. Vytvorili si medzi sebou silnú citovú väzbu. Vychovávateľ si ich chce všetky vziať do pestúnskej starostlivosti. S priateľkou odštartovali nedávno projekt Náhradný domov pre šiestich súrodencov. Keďže Milan Daniel žije v jednoizbovom služobnom byte, chce pre novú rodinu získať dom. Ten má byť v správe aj vo vlastníctve Minibodky.
Súrodencov medzitým umiestnili do Detského domova v Železnej Breznici vo Zvolenskom okrese. Z najstaršieho sedemnásťročného Tomáša je už stredoškolák. Osemročný Dominik je naďalej v špeciálnej ústavnej starostlivosti, dodnes sa z hrôzy, ktorú v rodnom dome prežil, nespamätal.
Sedemročná Aďka, deväťročný Mário, pätnásťročná Kristínka, ktorú volajú Kika, a o rok starší Mirko navštevujú Základnú školu v Budči. Učitelia školy aj spolužiaci týraných súrodencov sa takisto zapojili do kampane, ktorou chcú získať finančné prostriedky na ich nový domov. S filozofiou „darovať je viac ako dostať“.
Nová šanca
Súrodenci si na život v detskom domove nesťažujú, po útrapách, ktoré prežili, je pre nich vyslobodením. No detský domov nie je domov. „Radšej by sme žili s krstným,“ hovorí Kika. Krstným otcom volajú Milana Daniela. Dal ich pokrstiť a naučil ich veriť v dobro. „Učil nás, že sa máme mať radi, naučil nás modliť sa a pomáhať ľuďom,“ doplní Kika. Dom má byť malou farmou so zvieratami, ktoré majú deťom pomôcť pri ich terapii. Pretože na to, čo prežili, sa zabudnúť nedá.
Autor: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ, FOTO: JÁN MIŠKOVSKÝ