Cez víkendy je Slatinka plná chalupárov

SLATINKA. Vodné dielo naplánované v 50. rokoch dodnes nestojí a vysídlená dedina Slatinka znovu ožíva. Obyvatelia sa vrátili do štátom vyvlastnených domov a premenili obec na chatovú oblasť. I Vladimírovi Kulichovi vyvlastnili rodičovský dom v obci. Dnes si ho od štátneho podniku Vodohospodárska výstavba prenajíma. Cez víkendy sa v ňom vraj stretnú aj štyri rodiny. „Do domu musíme investovať peniaze ak nechceme, aby sa zrútil, hoci patrí Vodohospodárskej výstavbe. Nepáči sa nám to a sme nespokojní, preto že nevieme či o investície nakoniec neprídeme. V kútiku duše ale dúfame, že priehrada sa stavať nebude,“ hovorí. Rovnakú filozofiu si osvojili i ďalší a pomaly sa rozpadávajúce prenajaté domy dostávajú plastové okná, nové dvere, v ich záhradkách rozkvitajú kvety.

Väčšie šťastie mali Hanúskovci. Ich dom nestojí v asanačnom pásme, takže sa nemuseli vysťahovať. Vodná hladina priehrady by mala končiť asi desať metrov od ich predzáhradky. No napriek tomu sa pani domáca posťažovala, že okrem krásnej prírody a pokoja je tu bývanie ťažké. „Nie je tu obchod, nič tu nie je a za každým nákupom musíme cestovať do Zvolena,“ vysvetľuje. Pred pár rokmi bola Slatinka pustá, ľudoprázdna. Pani Viera potvrdila, že im tu bolo smutno, nikde vraj ani svetielko večer nezasvietilo. Teraz je to už iné. Počas víkendov je dedina plná chalupárov. Ožíva. „Žijeme tu vyše štyridsať rokov a doteraz sa z plánov na postavenie priehrady nič nerealizovalo. Myslím si, že ani dnes, keď nieto na nič peniaze, sa stavať nebude,“ dodáva.

Ak vodné dielo nepostavia a ľudia budú chcieť svoje domy späť, budú za ne musieť zaplatiť. Koncom osemdesiatych rokov štát vykúpil domy za 60- až 100-tisíc korún. Ak by Slatinčania predávali domy štátu dnes, mali by hodnotu okolo 600-tisíc.