Leto v tomto roku malo svoju výnimočnosť, svojou farebnosť, rytmiku, myšlienku. I dnes je deň krásny, ako na objednávku. Vzduch číry, vidíš do diaľky a nepotrebuješ ďalekohľad. Aj krok včelára má svoje čaro. V hlave má rozpísané myšlienky, ale v takýto deň ich riešiť nebude. Unavený týždenným zhonom liečim sa cestou na Starú Horu. Sadám na čistinku. Nie je potrebné hovoriť, je potrebné len sa dívať. Básnik by povedal - vyznanie bez slov. Leto sa naplnilo a jeseň je krátka, veď sa ani nestihne popýšiť farebnými plamienkami a lesklou medenou farbou.
Chce sa mi zakričať: Pozrite sa – dobre sa pozrite! Tu sú chyžky našich prababičiek, prikrčené a podopreté. Sebechlebská Stará Hora - nemusíte ju hľadať na mape Slovenska, sama sa prihlási svojou nenapodobiteľnou krásou. Tak rád živím v sebe fantáziu o krajine, v ktorej žijem. Hont - zdá sa mi menej dotknutý uponáhľanosťou. Cítim tu pokoj a pokoru. Pokoru pred zmiešaným lesom, poliami, ktoré sú osiate slnečnicou, repkou olejnou a tie lúky - to je lekáreň. Nad touto lekárňou počúvam zborový spev včelstva. Včela medonosná. V ríši článkonožcov stojí v popredí. Udivuje človeka svojimi schopnosťami opeľovača, ale aj znáškou nektáru, peľu a ostatných produktov.
Človeka fascinoval vždy jej spôsob života, jej komunikácia prostredníctvom dotyku, zvuku, podávaním odkazov, informácii pre ostatné včely. Pre koho včelstvo vlastne pracuje? Pre človeka ktorý je fascinovaný jej pracovitosťou, ale aj pre produkty med, peľ, propolis... Že med je liečivom, ľudstvo vie odpradávna. V Rusku ho odporúča každý lekár. U nás je predávaný ako potravinová zložka. Ale položme si otázku - je nášho vysoko kvalitného medu v obchodoch dostatok? V obchodných reťazcoch uprednostňujú med z Ázie, ktovie prečo? Prečo to naše liečivo nepoužijeme doma? Veď v ňom je zhmotnená práca, láska, um a hrdosť na tradíciu, ktorá sa podáva z pokolenia na pokolenie. Aké je sklamanie včelára, ktorý odvedie celoročnú prácu, a, priznajme si, investuje nielen čas, ale aj finančné prostriedky a finálny produkt nemá komu predať. A ak aj má, tak za facku.
Ostáva jediné - ukončiť svoje včelárenie, ospravedlniť sa sám pred sebou. Svetový velikán Albert Einstein povedal - keď zahynie posledná včela, ľudstvu ostávajú dva roky života na Zemi. V Sebechleboch včelári nekočujú, sú tu vynikajúce podmienky, mnoho mladších nadšencov. Ale bez konečného efektu sa bude strácať aj nadšenie. Nie, nie som rebel, ale viem, čo hovorím. Trápi ma to a som presvedčený, že je nás viac. Včely patria do prírody, je to dar a patrí človeku, len s nim musíme múdro hospodáriť. Schádzam úbočím a divím sa, aký je človek zvláštny režisér. Stále budem premýšľať, ale raz musím všetko domyslieť, urobiť nápravu, aby sa sám sebe nezačal vzďaľovať.
Autor: JOZEF GEMBICKÝ, SEBECHLEBY