Článok pokračuje pod video reklamou
HRIŇOVÁ. „Tento festival má svoju budúcnosť. Samozrejme, že navždy bude spojený s tragédiou, ktorá sa stala po skončení galaprogramu prvého ročníka. To nezmeníme. Myslím, že si to treba pripomínať, tak ako sme si to pripomenuli dnes. Cítil som z každého muzikanta, že chce pozdraviť aj tých, čo už nie sú medzi nami. Treba však aj pozerať do budúcnosti,“ povedal jeden z tvorcov programu Roman Malatinec. Druhý ročník festivalu opäť podporil Vyšehradský fond, aj kvôli tejto podpore sa ho mohlo zúčastniť až dvadsaťštyri folklórnych muzík z krajín Višehradskej štvorky. Samozrejme, že najväčšie zastúpenie mali domáce kapely, na Raticovom vrchu vystúpilo vlastne to najlepšie, čo Podpoľanie ponúka. A nielen tie...
Prišli aj muzikanti Zlatých huslí, napriek tomu, že ich vzápätí čakal náročný koncert v Bratislave. „Vystúpili bez nároku na honorár. A keď sme im dávali peniaze aspoň na cestu, tak aj tie venovali súboru Hriňovčan,“ dodal R. Malatinec. Predstavou organizátorov je, aby sa každý rok konal festival v inom kúte hriňovského chotára. Improvizovaný amfiteáter na Raticovom vrchu sa ukázal ako vynikajúce miesto s krásnym výhľadom na rozsiahle hriňovské lazy. Tie lazy, ktoré rozumejú folklóru a dobrej muzike. Nech je odkiaľkoľvek. Veď potlesk zožali nielen domáci, ale aj muzikanti z Čiech, Maďarska a Poľska. A o to ide, spájať ľudí z rôznych krajín. Spájať susedov v tom najkrajšom, čo ich kultúry majú – v tradíciách.
