Do európskeho Registra chránených zemepisných označení patrí na základe nariadenia Európskej komisie už aj slovenská bryndza. Ako ďalej vyplýva z informácií zverejnených v úradnom vestníku Európskej únie, prihlasovateľom výrobku do Registra chránených zemepisných označení je Cech bryndziarov. „Som veľmi rada, že ku skalickému trdelníku pribudol ďalší výrobok – slovenská parenica a aj naša typická slovenská bryndza. Verím, že čoskoro do zoznamu pribudnú aj ďalšie tradičné slovenské výrobky,“ u-viedla ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová.
Žiadosť o zápis zemepisného označenia „Slovenská bryndza“ je podľa nariadenia komisie založená jednak na reputácii a tradícii výrobku, ako aj na špecifickej kvalite a vlastnostiach. Európska komisia zaevidovala žiadosť o chránené označenie bryndze ešte v roku 2004. Takmer po štvorročnom procese komisia produkt do registra zapísala 16. júla 2008. Slovenskí výrobcovia bryndze rokovali o jej prvých možných dodávkach na nemecký, rakúsky či poľský trh, pretože doteraz sa takmer tretina celoslovenskej produkcie v objeme asi 3 000 ton exportovala najmä do Českej republiky a do Maďarska. Tradičná bryndza, ktorú smie v rámci EÚ produkovať jedine Slovensko, sa môže pod názvom Slovenská bryndza vyrábať len z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Môže sa však pripraviť aj z mlieka, ktoré bolo po pasterizácii spätne obohatené o tie užitočné mikroorganizmy, ktoré odstránila práve pasterizácia. Bryndza, ktorá je tepelne upravovaná, už nemôže niesť v názve prívlastok slovenská.
Bryndzu vymyslel Ján Vagač, keď hľadal riešenie, ako konzervovať ovčí syr. Tak vznikla v roku 1787 prvá slovenská bryndziareň v Detve.