Článok pokračuje pod video reklamou
ZVOLEN. Na môťovskú priehradu sa po trojročnej prestávke vrátil tábor televízneho moderátora Patrika Hermana. Tábor smutných príbehov. Vyše 140 detí pochádza z rodín, v ktorých mnohé veci poznajú iba z obrázkov v časopise. Niektoré si do tábora namiesto osušky priniesli lacnejšiu kuchynskú utierku. Mnohé prežili rodinnú tragédiu, sú sirotami alebo polosirotami, tábor si však museli zaslúžiť napríklad dobrým prospechom v škole či úspechom na olympiáde.
„Kým pre ostatné deti sú lentilky samozrejmosťou, pre tieto je sladkosť niečím výnimočným. Majú úplne iné chápanie, iný pohľad na životné priority,“ hovorí vedúci tábora, televízny moderátor Patrik Herman. „Všetko, čo pre ne pripravíme, si neuveriteľne vážia. Keď dostanú po súťažiach sladké odmeny, človek by čakal, že to hneď zjedia, ale oni si ich šetria. Dokonca si ich odložia pod podušku. Aj ostatné darčeky, ktoré dostanú, si pekne uložia ako na výstavku. K veciam majú úplne iný prístup, na aký sme zvyknutí pri iných deťoch, ktoré netrpia nedostatkom. Sú naučené skromnosti. Kým bežné dieťa chce na Vianoce dostať počítač alebo lepší notebook, tieto deti chcú nové topánky alebo tenisky, pretože staré už majú v takom stave, že sa im úplne rozpadávajú.“
Deti sú v tábore v dvoch týždňových turnusoch, v nedeľu sa začal druhý. Päťročnú tradíciu táborov oživil Patrik Herman s europoslancom Vladimírom Maň-kom, s ktorým založili občianske združenie Štvorlístok deťom. Spojila a spriatelila ich myšlienka táborov, ktoré sa na priehrade začali v čase, keď bol Maňka vo Zvolene primátorom. „Posledné tri roky som robil vedúceho tábora pre komerčnú cestovnú kanceláriu, ale vôbec ma to nenapĺňalo. Bolo to fajn, bola to zábava, ale nejaký rozmer mi tam chýbal. Po celé tie tri roky sa mi ozývali ľudia, či bude tábor na môťovskej priehrade pokračovať. Preto sme si s Vladom Maňkom povedali, poďme do toho znova. Zvolen si tento tábor adoptoval, také zázemie pre deti sme nenašli nikde inde. Sú tu úžasní ľudia.“
Herman nedá dopustiť na tunajších vojakov, hasičov, záchranárov či na policajtov, ktorí zakaždým pripravujú deťom program. Pochvaľuje si aj prístup podnikateľov či rôznych inštitúcií za finančnú alebo materiálnu pomoc. Deti si tak okrem spomienok môžu odniesť domov aj kopec darčekov. „História sa opakuje. Za všetko hovorí príbeh spred piatich rokov, keď babička z niektorej dediny prišla do Zvolena a zo Sekiera niekoľko hodín merala pešo cestu na našu chatu, aby priniesla deťom sto tvarohových buchiet. Aj teraz, keď idem po meste, ľudia ma zastavujú, pýtajú sa, ste tu s táborom? Čo potrebujete?“ hovorí moderátor a dodáva, „máte tu veľmi ochotných ľudí.“
