Článok pokračuje pod video reklamou
Po Tomášovi Ďubekovi či Petrovi Grajciarovi, ktorí dobré meno svojho materského klubu v súčasnosti šíria v Corgoň lige, sa môže zvolenský futbal pochváliť ďalším klenotom. A hoci čochvíľa pätnásťročný Rastislav Pepich už oblieka dres neďalekých Podlavíc, k futbalovým základom si pričuchol práve pod Pustým hradom. „K futbalu ma priviedol otec, ktorý hral prvú dorasteneckú ligu za Brezno,“ prezradil talentovaný mladík, ktorý sa na zvolenskom štadióne prvýkrát objavil ako šesťročný. „Futbal ma okamžite chytil za srdce, doslova som sa do tejto nádhernej hry zamiloval. Dnes mu venujem všetok svoj voľný čas a absolútne to neľutujem.“ So zvolenským dresom sa rozlúčil, keď vekovo skončil v kategórii mladších žiakov.
Pôsobenie v Jupie Podlavice, v klube z menšej časti Banskej Bystrice, si najskôr vyskúšal v rámci hosťovania. „Hneď som začal pravidelne hrávať prvú žiacku ligu, hoci som bol od spoluhráčov o rok mladší,“ prezradil Rasťo, ktorý tento posun zvládol aj vďaka svojmu vyspelému fyzickému fondu. „Neskôr som sa musel rozhodnúť, či do Podlavíc prestúpim natrvalo, alebo sa vrátim do Zvolena, ktorý tiež postúpil do ligy. Rozhodol som sa pre prestup, pretože som cítil, že v Jupie sa neustále zlepšujem a napredujem. V tomto klube sa dobre pracuje s mládežou, pôsobia tam výborní tréneri a to nakoniec zavážilo aj pri mojom konečnom rozhodnutí.“
O správnosti určite nie ľahkého kroku svedčí aj fakt, že z tohto naoko malého klubu sa Rasťo prepracoval až do reprezentačného výberu Slovenska. „Tvrdo na sebe pracujem na každom jednom tréningu. Ani jeden z nich si nedovolím odfláknuť, naopak, zakaždým sa snažím ísť naplno. Futbal ma baví a napĺňa. Možnože je to aj tým, že som mal šťastie na trénerov. Zo zvolenských najviac vďačím Ištvánovi, v Podlaviciach ma majú pod palcom Štefaňák a Krnáč. Ich práca mi imponuje, zakaždým nás vedia zaujať. Tréner Štefaňák, ktorý pôsobí aj pri reprezentačnej sedemnástke, je výborný odborník,“ pochvaľuje si odchovanec MFK, ktorý si reprezentačný debut odkrútil v dvojzápase s Maďarskom. Jeho pocity hovoria samé za seba.
„Paráda. Možno som mal trošku aj trému, ale tá sa postupne vytratila. Reprezentačný dres mi dodal ďalšiu motiváciu, raz by som si chcel zahrať za A tím,“ dodal sebavedomo čoskoro dorastenec, ktorý sníva aj o anglickej lige. „Musím však jednoznačne zlepšiť hru ľavou nohou,“ pousmial sa mladík, ktorý svoj každodenný futbalový zhon zvláda s veľkou bravúrou. „Ráno škola vo Zvolene, poobede tréning v Podlaviciach a večer učenie. Nenudím sa, ale dá sa to zvládnuť. Moja veľká vďaka patrí aj rodičom a bratovi, ktorí mi to uľahčujú ako sa len dá. Otec a brat so mnou cestujú na každý zápas, keď sa jej dá, tak aj mamina. Rodina mi pre môj futbalový rast vytvára tie najlepšie podmienky,“ vyznal sa úprimne futbalista, ktorý obľubuje adrenalínové športy a rád si zahrá aj dobrý tenis.
