Pri prechádzke hrebeňom kopca Bukovinka smerom od zvolenského sídliska Sekier na Kráľovú vidieť vysoký drevený kríž s jednoduchým ľudovým nápisom „Tu zahinuv Ján Sluka roku 1898“. Donedávna kríž zdobila pekná drevená ohrádka, no poškodili ju padajúce stromy. Pocestní sa pýtajú, ako zomrel tento človek, ktorému pomník postavili pred 110 rokmi a stojí tu udržiavaný dodnes. Z rôznych prameňov kolujú informácie, že to bol zbojník, ktorý kradol dobytok. Hovorí sa aj o hazardnom hráčovi, ktorý v kartách vo Zvolene vyhral veľa peňazí a keď sa vracal domov na Kráľovú, olúpili ho a zabili. Iní zas tvrdia, že to bol lesný robotník a zahynul pri práci, alebo že to bol pytliak a zastrelil ho horár.
O skutočnej smrti Jána Sluku hovorí jeden z najstarších obyvateľov Kráľovej Štefan Ďuriš: Do roku 1955 na Kráľovú zo Zvolena viedla len lesná cesta. Smerovala cez Môťovú popri cintoríne terajšou ulicou Na Hôrke k vodojemu až na hrebeň Bukovinky a na Kráľovú. Cesta bola kamenistá a pre strminu aj unavujúca. Obyvatelia Kráľovej chodili do kostola, na trhy, na úrady či za prácou do Zvolena zväčša pešo a po vyčerpávajúcej chôdzi zvykli na tomto mieste oddychovať. Takýto oddych sa stal osudný aj Jánovi Slukovi, vtedajšiemu richtárovi Kráľovej. Príčinou smrti bolo zastrelenie pytliakmi ako odpalata za udanie na žandárskej stanici. Ako richtár Kráľovej mal už dlhšie starosti so sťažnosťami občanov na vyčíňanie pytliakov, ale aj na rozmáhajúce sa krádeže oviec. Stali sa tiež prípady, že gazdovi chýbala ráno v maštali kravička či koník. Po udaní urobili v Michalkovej žandársku raziu, pri ktorej pytliakov prichytili a usvedčili. V osudný letný deň roku 1898 sa Ján Sluka stretol s páchateľmi vo Zvolene a tí ho údajne v popludňajšich hodinách pri oddychovaní na tomto mieste vyčkali a zastrelili. O zákernosti vraždy svedčil fakt, že bol zastrelený zozadu v sediacej polohe pri jedení chleba. Táto vražda však nebola nikdy objasnená. Medzi obyvateľmi Kráľovej sa traduje, že údajný vrah ich richtára bol jeden z týchto pytliakov , ktorý sa na smrteľnej posteli k vražde priznal so slovami: Aby sa mojej duši uľavilo, priznávam sa, že som Jána Sluku zabil ja.
Ako v skutočnosti Ján Sluka zomrel, to sa už nikdy nedozvieme. Zostal tu však pamätník, ktorý je dodnes udržiavaný. Je to miesto, kde sa často stretávajú turisti, ale aj poľovníci z Poľovníckeho združenia Habrovec vo Zvolene-Môťovej. Ich zásluhou je pravidelne pri kríži položená kytička poľných kvetov.
Autor: JOZEF JANKOV