Môže prvák nemať svoj šlabikár? Nemôže! Prečo?

Bez šlabikákar by prvák nedýchal, pretože je to jeho prvá ozajstná školská kniha. Informácie, že tento artikel budete na trhu hľadať márne a uspejete iba v školách či vo vydavateľstve, nás priviedli do zvolenských kníhkupectiev a opýtali sme sa aj mamič

Pozerajú rodičia na cenu?

V Kníhkupectve Leštách je jednou z predavačiek mama prváčky, Simona Dienešová. Vraj mali dosť literatúry, ktorú deti potrebujú - pracovné zošity, matematiku, prvouku... Aj šlabikáre. Dva. A dva im aj zostali. „Záujem o šlabikáre bol minimálny. Pokiaľ by prišla pani učiteľka a chcela ich kúpiť dvadsať, nie je problém ich vo vydavateľstve, s ktorým spolupracujeme, objednať. Školy to riešia inak. Moje dieťa je v prvej triede. Škola všetko zabezpečila, my sme zaplatili. Rodičia nemajú starosti, aj ušetria, naviac moje dieťa používa iný šlabikár ako ten, ktorý máme v predajni. Zrejme škola si určí, ktorý si vyberie. Zaplatili sme dvesto korún za základný balík, sto za ďalšie veci. Dieťa dostalo šlabikár, matematiku, prvouku, písanku, školské potreby... Ak škola urobí väčšiu objednávku, konečná cena je výhodnejšia.“ Iba za jeden šlabikár zložený z dvoch zošitov by v kníhkupectve dal rodič 396 korún. Podľa pani Simony i jej kolegyne Evy Pavlíkovej je ponuka šlabikárov pestrá, ku každému sú iné pracovné zošity. Keby malo kníhkupectvo objednať všetky, je to neefektívne. Stáli by na sklade. Iba v septembri je mierny záujem o tento tovar. Občas príde pár záujemcov, ak dieťa šlabikár stratí, poškodí, chýbalo na zápise, alebo rodičia nemali v danej chvíli peniaze. Predávanie kníh je bežné podnikanie. Tovar zapadnutý prachom na sklade nikoho neuživí. Nakupujú a predávajú to, o čo je záujem. Pre prvákov napríklad Prvé čiary – základy písania, ak dieťa „trénuje“ aj doma. Interes je o učebnice pre starších školákov. Každý hľadá anglické zošity, tiež ich je viac druhov. „Ak nemáme, poradíme, aby sa informovali v Banskej Bystrici v špecializovanej predajni,“ dozvedáme sa. Dôležitá je aj cena? Ak ide o školskú literatúru, nie. Keď kúpiť treba, tak treba. Detské knihy z beletrie rodičia obracajú aj naopak, cenovkou k očiam.

Beletria ide, „školáci“ nie

V kníhkupectve vo zvolenskom Priore boli predavačky na reč skúpejšie. Lucia skonštatovala, že šlabikáre a podobné potreby nemajú. „Máme nejaké pracovné zošity, ale málo. Nám by sa neoplatilo mať tovar, ktorý si zákazníci pýtajú zriedka. Z literatúry pre školákov môžeme ponúknuť viac-menej iba slovníky pre samoukov a podobné knihy. Najlepšie sa predáva beletria, a my sa musíme orientovať na to, o čo je záujem.“

Rodičom to vyhovuje

Mama druháčky Gabiky, Gabriela Záňová, má z vlaňajška inú skúsenosť, aj finančnú úsporu. „Na cirkevnej škole vo Zvolene, kam chodí dcéra, sme za základný balík literatúry pre prváka neplatili nič. Ostatné veci na telesnú, na výtvarnú sme kupovali. Antónia Výbošťoková má doma prváka Romanka. Hovorí: „Všetko zabezpečila škola, zvolenská „deviatka“, za dvestopäťdesiat korún syn dostal zväzok kníh, zošitov a knihu angličtiny. Nemali sme problém a určite je to lepšie, ako keby si rodičia mali všetko zháňať a kupovať sami.“