22. aug 2007 o 16:52
Espresso s banánom vynieslo Stanovi majstrovský titul
Klasická zalievaná káva, ktorú poznajú iba Slováci a Česi, je už na ústupe. Dnes sú bežné espressa, cappuccina s rôznymi sirupmi a likérmi, priazni kávičkárov sa však začínajú tešiť aj kávy ochutené s ovocným pyré či dokonca čili papričkami.
Ľuba Mojžišová Externý prispievateľ
Ranný rituál pri káve absolvuje väčšina ľudí. Pre niektorých je káva doslova drogou, majú pocit, že by bez nej neprežili. Hoci je dnes zalievaná káva, takzvaný turek, na ústupe, v domácnostiach a kanceláriách má stále zelenú, pretože jej príprava je najjednoduchšia a najrýchlejšia. V kaviarňach je hitom skôr espresso či cappuccino, fajnšmekri však vedia oceniť aj kávy s rôznymi exotickými ingredienciami. Priazni kávičkárov sa začínajú tešiť aj kávy ochutené rôznymi sirupmi, lekvármi či ovocným pyré a dokonca aj čili papričkami. Expertom na prípravu espressa a miešaných nápojov z neho je tridsaťročný Stanislav Cibuľa zo Zvolena, ktorý získal aj majstrovský titul. Ako majster Slovenska v príprave kávy súťažil začiatkom augusta s najlepšími baristami zo 47 krajín na majstrovstvách sveta v Tokiu. Umiestnil sa za prvou polovicou. „Som rád, že som neskončil medzi poslednými a že som stihol 15-minútový časový limit,“ poznamenal s úsmevom. Stano to stihol pár sekúnd pred uplynutím limitu. Kto pokračoval aj v šestnástej minúte, za každú ďalšiu sekundu dostal trestné body. Kto šestnástu minútu presiahol, toho diskvalifikovali.
Absolvent zvolenskej hotelovej akadémie zbieral skúsenosti o tajomstvách kávy aj v Taliansku, no nedrží sa len známeho a odskúšaného. Stano rád experimentuje a kombinovať dokáže naozaj nezvyčajné chute. Aj jeho dielo, s ktorým sa predstavil na svetovom šampionáte, malo v Tokiu premiéru. „Pripravovali sme štyri espressa, štyri cappuccina a štyri ľubovoľné kávy bez alkoholu. S alkoholom je možností viac, ale keďže súťažne nie je povolený, museli sme si poradiť s tým, čo je povolené.“ Stano sa rozhodol pre studenú kávu, v ktorej skombinoval espresso s olivami, mliekom a mandľovým sirupom s názvom Martini Caffé. Na majstrovstvách Slovenska zvíťazil s kombináciou espressa, banánu, banánového sirupu, studenej mliečnej peny a ľadovej drte. „Samozrejme, takáto kombinácia sa nezrodí zo dňa na deň. Jednotlivé chute najskôr testujem, skúšam, čím by som ich ešte doplnil. Testovať ich dávam aj priateľom a neraz aj oni dostanú dobrý nápad, čím chuť ešte vylepšiť.“
Na súťaži hodnotila porota napríklad aj správnu veľkosť šálky, ale tiež spôsob podávania či čistotu pracoviska. Každá kvapka a každé zrniečko kávy mimo šálku znamenali trestné body. „Pri práci sa na mňa pozeralo sedemsto ľudí, päť rozhodcov a traja technickí rozhodcovia mi chodili poza chrbát. Sledovali, ako si počínam. A k tomu plno kamier a strašné teplo. Všetci sme navyše boli v časovom strese, takže som rád, že som nemal žiadne trestné body, ktoré by ma posunuli o niekoľko priečok nižšie. Keď som videl toľkých profíkov pokope, bol som rád, že som vôbec niečo predviedol,“ priznal. „Ale, samozrejme, zahanbiť som sa nedal,“ dodal.
Napriek rôznym kávovým variáciám, ktoré ovláda, si Stano najradšej pochutná na dobrom espresse a neodolá ani dobrému cappuccinu. Ale iba v overených kaviarňach, baroch a reštauráciách. Majstra Slovenska hnevá, keď vidí v ponukovom liste expreso namiesto espresso alebo tureckú kávu, pod ktorou sa ukrýva klasická zalievaná káva. „Svedčí to o tom, že sa káve nerozumejú, pretože turecká káva sa pripravuje v džezve a varí sa až na trikrát. Príprava espressa má takisto svoj fortieľ. Nestačí kvalitná káva či špičkový preso stroj. Správne zomletie kávy, dávkovanie a správny čas filtrovania zohrávajú rozhodujúcu úlohu kvality espressa. Ak sa lúhuje pridlho, uvoľňujú sa z nej horké chute a škodliviny. Ak príliš krátko, nedostane sa nám do šálky, čo by sme v správnom espresse očakávali. A správne cappuccino nesmie mať na pene bublinky, ktoré odrážajú neznalosť speňovania mlieka,“ vysvetlil Stano, ktorý šéfuje v caffé & cocktail bare v banskobystrickom penzióne, patriacom rodine hokejistu Vladimíra Országha.
Z krajiny vychádzajúceho slnka si ako suvenír okrem tradičných čínskych paličiek priniesol aj vejár. Ako dar ho priniesol aj pre svojich blízkych. „Tam je vejár samozrejmosť a čo ma prekvapilo, nepoužívajú ho len ženy. Je tam pomerne dusno, takže kdekoľvek na ulici či v metre aj muž v obleku a kravate vytiahne z tašky vejár a ovieva sa. Tam sa ovievajú všetci,“ doplnil majster.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou