Narodila som sa v Nových Zámkoch, v rodine jednoduchých ľudí, ale zato veľmi bohatých na duševno. Boli sme tri deti a detstvo som mala veľmi pekné. Bývali sme pri Nových Zámkoch v dedinke Dvory nad Žitavou. Často spomínam na tie roky, najmä na letné mesiace a ľutujem dnešné panelákové deti. My sme mali dvor, humno, záhradu, naháňali sme sa na ulici, hrali sme sa so zvieratkami... Odvtedy asi vo mne zostala aj láska k prírode. Neskôr, keď som mala ísť na základnú školu, sa celá naša rodina presťahovala na stredné Slovensko. Rodičom sa páčila v tomto kúte republiky príroda, najmä preto, že tu boli vrchy. Otecko pochádzal z dnešného Rumunska, práve z takéhoto prostredia a vždy, keď sa pozrel na Urpín, si vzdychol – Ako keby som bol doma, v mojej rodnej dedine. V jednej domácnosti s nami žila aj babička, bolo nás teda šesť a vždy bolo u nás veselo. V Banskej Bystrici som absolvovala základnú školu, SVŠ-ku a aj nadstavbovú knihovnícku školu. Začala som pracovať v štátnej vedeckej knižnici, kde som bola 14 rokov a popri tom som si zvýšila kvalifikáciu na Katedre knihových a vedeckých informácií v Bratislave. Keďže som sa v roku 1981 vydala za Zvolenčana, presťahovali sme sa do Zvolena. Po dvoch rokoch som sa zamestnala a doteraz pracujem v tunajšej krajskej knižnici.
Ako ste získali hlbší vzťah ku knihám, ktoré vás sprevádzajú nielen pracovným životom?
Začalo sa to v detstve, keď nám babička čítala rozprávky. Milovala rozprávky Dobšinského a doposiaľ máme odložené jeho trojzväzkové dielko. Sú to tri brožúrky uložené v plátenom vrecúšku. Moji rodičia ich uchovávali ako poklad a teraz sú uložené u sestry. Tieto rozprávky sme najmä počas zimných večerov počúvali stále dookola. Keď sme sa naučili čítať my, čítavali sme ich babičke. Mala som tiež to šťastie, že v Banskej Bystrici sme bývali blízko knižnice. Keď som skončila druhú triedu na základnej škole, dovolila mi mamička ísť pomáhať tete Saši - knihovníčke. Trávila som v knižnici každý deň letných prázdnin. Vždy mi teta Saša poradila, čo si mám prečítať a bola som na vrchole slávy, keď som potom ja vedela poradiť iným deťom. Teta Saša organizovala aj štvrtkové besiedky, kde sme pred knižnicou čítavali deťom knižky, recitovali básničky, nacvičili sme dramatizované scénky… Určite v tomto období ma chytila láska ku knihám a k bohatstvu, ktoré sa v nich nachádza.
Keby ste nepracovali v tejto profesii, čím by ste boli?
Skláňam sa pred profesiou učiteľov a toto povolanie ma tiež lákalo. Keď učiteľ v detskej duši zanechá trvalú pečať a odkaz do budúcnosti, tak si ho pamätajú celý život. Ja si spomínam na učiteľku z prvej triedy na základnej škole, ktorá nám tiež rada čítavala. Možno by som bola učiteľka. Nikdy som nechcela byť, tak ako iné dievčatá, napríklad speváčkou alebo herečkou.
Knihy sú záľuba, ktorá dokáže vyplniť voľný čas. Máte okrem nich aj iné koníčky?
Sú to skôr povinnosti v domácnosti a v záhrade, ktoré sú zároveň aj mojim koníčkom. Lebo keď mám v špajze pekné poháre so zásobami na zimu a keď na nich chytia viečka, tak mám aj zo zavárania ovocia a zeleniny radosť. Záhradka a príroda sú moje záľuby na leto, inak sem-tam aj niečo ušijem, ale čím ďalej mám na to menej času. Mám tiež rada divadlo, nenechám si ujsť predstavenia, ktoré bežia na zvolenskej scéne. Návšteva divadla je pre mňa vždy sviatok.
Ktorý zážitok v živote bol pre vás najkrajší?
Keď sa mi narodila dcéra. Rodila som vo veku 34 rokov. To sa vtedy ešte nenosilo, i keď dnes je to už bežné.
Máte aj zážitky, na ktoré by ste najradšej zabudli?
Určite je to odchod najbližších. Už nemám rodičov, ani brata, ktorý tragicky zahynul. Najhoršia je bezmocnosť a zúfalstvo, že im nemôžem pomôcť.
Čo vás dokáže rozčúliť?
Ľudská hlúposť a arogancia, nepochopenie problémov iných. Žiaľ, zlosť neviem ukázať navonok, určite, že niekedy zvýšim hlas, ale väčšinou to držím v sebe a potom sa to prejaví inak.
Čo vás vie mimoriadne potešiť?
Keď sú členovia mojej rodiny a pracovného kolektívu zdraví, spokojní a keď sa nám darí.
Veríte horoskopom?
Prečítam si ich, ale skôr pre zábavu ako pre to, že by som im verila.
Bez akej veci by ste sa nezaobišli?
Bez automatickej práčky. Obdivujem človeka, ktorý ju vymyslel. Pamätám si na pranie v koryte na dvore. To bola robota na celý deň. Už by som to nechcela absolvovať. Pri automatickej práčke, ktorú volám Anča alebo aj inak, keď neposlúcha, si môžem čítať, variť alebo robiť inú činnosť.
Čo by ste nedokázali vyhodiť?
Mám prvú košieľku, cumlík a prvé dupačky mojej dcéry. Opatrujem tieto veci a prekladám z miesta na miesto, ale zbaviť sa ich nedokážem.
Spomínali ste, že občas niečo ušijete. Máte štýl, ktorý vám sedí a ktorý obľubujete?
Klasiku, najradšej mám kostýmčeky. Obdivujem mladé a krásne ženy, ktoré si môžu dovoliť obliecť hocičo a dobre to na nich vyzerá, ale ja taký typ nie som.
Ktorá vlastnosť je vašim kladom?
Potrpím si na dochvíľnosť. Aby som nikde nemeškala, chodím všade radšej skôr ako neskôr.
O čom sa vám najčastejšie sníva?
Určite sa mi sníva, ale máloktorý sen si zapamätám. Pred dvomi týždňami sa mi sníval sen, v ktorom sme boli spolu celá rodina v starom dome pri spoločnom stole, ako sme vždy sedávali. Ten mi utkvel v pamäti. Ak je nejaké napätie v práci, alebo nás v rodine prenasleduje choroba, vtedy mávam nočné mory, zobudím sa a neviem zaspať.
Na čo by ste sa nedali nahovoriť?
Na klamstvo, podvod a intrigánstvo. Snažím sa problémy riešiť otvorene, lebo keď ide človek na to od chrbta, tak ešte viac ublíži.
Autor: schv