Správa o útoku medveďa sa rýchlo rozšírila medzi obyvateľmi Sebechlieb a postavila celú dedinu na nohy. Starosta Jozef Roziak hneď ráno vyzval miestnym rozhlasom obyvateľov, aby nechodili do lesa. „Medvedica sa tu v okolí pohybuje sedem rokov, ale doteraz nikdy neprišla tak blízko. Horári o nej vedia,“ hovorí a dodáva, že okolnosti nočného incidentu sú zvláštne. „Je čudné, že medveďa nevyplašil zvuk auta, na ktorom muž do lesa prišiel.“
Niektorí obyvatelia dediny varovania starostu zobrali vážne, iní nie. Viera Vatrová hovorí: „Bojím sa ísť do lesa alebo do vinice. Nevychádzam mimo obec. Medveď sa v okolí pohyboval pred viac rokmi, ale ja som ho nevidela.“ O útoku medvedice sa Vlado Dráčik vraj dozvedel len z televízie. „Do lesa nechodím, ani na hríby nie, lebo ich neviem zbierať,“ konštatuje. Obavy nemá ani vedúca letného detského tábora, ktorý sa nachádza v blízkosti miesta, kde medveď napadol Imricha. „Tábor je oplotený a máme psov. Deti sú v bezpečí a rodičia o ne nemusia mať strach. Okrem toho poľovníci sú v strehu,“ stroho odpovedá a s konštatovaním, že o popularitu tohto typu nemajú záujem, ukončí rozhovor. Ani manželia Krásni, ktorí bez obáv chodia na prechádzku do lesa aj so svojou asi ročnou ratolesťou, sa medveďa neboja. Hlava rodiny Ľuboš tvrdí: „Prečo by sa tu ten medveď ešte potuloval, keď je postrelený?“ Kde k tejto informácii prišiel, to nevedel povedať, vraj ľudia tak vravia. Pravdou je, že lesníci požiadali ministerstvo o výnimku na odstrel nebezpečného zvieraťa.
Štyridsaťročný Imrich mal šťastie, že útok medvedice prežil a do lesa sa tak rýchlo neplánuje vrátiť. Aj v Sebechleboch bude táto príhoda ešte dlho rezonovať v mysliach obyvateľov. „Vraj ten chlap bude žiadať odškodné. Ale od koho? Od toho medveďa?“ diskutujú aj týždeň po útoku ženy pred obecným úradom.
Autor: J. SCHVARZBACHEROVÁ
