Bezpečnostné predpisy im navyše nariaďujú mať na hlave prilbu, čo pri takých vysokých teplotách, aké nás morili minulý týždeň, nie je žiadna slasť. Miloš Lukáč to vyriešil minimálnym oblečením. Okrem prilby a krátkych riflových nohavíc nemal na sebe nič. Hoci je na slnku prakticky celý deň, žiadne opaľovacie prípravky nepoužíva. Nemá ich rád a slnka sa nebojí. „Načo, nie som háklivý, ja sa takto opaľujem už od jari,“ hovorí. „No počasie by sa už mohlo trochu umúdriť, je to náročné robiť v takýchto horúčavách. Každý deň vypijeme naozaj dosť, štyri – päť litrov určite. A potom z nás doslova pot tečie. Je to tvrdé,“ dodáva. Na stavbe robia dvanásť hodín, od siedmej ráno do siedmej večer. Okrem obedňajšej hodinovej pauzy majú v čase medzi 10. a 16. hodinou nárok na desaťminútový oddych v tieni každé dve hodiny. Vody majú dostatok, okrem minerálnej, ktorú im zabezpečil zamestnávateľ, majú k dispozícii aj pitnú vodu. Na stavbe je tiež umyváreň, v ktorej sa môžu osviežiť. „Na stavbách robíme celý rok a tých optimálnych dní nie je do roka až tak veľa. V zime nám mrznú prsty, v lete páli slnko, na jar a na jeseň zase často prší. Najideálnejšie je leto pod mrakom,“ zauvažuje. „No čo už, mali sme sa lepšie učiť,“ dodá so smiechom.
Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.
