Písmo:A^-|A⁺ 0

Momentálne je zmluvne zviazaný s futbalovým klubom z Podbrezovej, kde prišiel vo februári t. r. U „železiarov“ začal pracovať s mládežou ako jej šéftréner, či koordinátor. „Mal som sledovať tréningový proces v klube a pomáhať trénerom dosiahnuť vyššiu kvalitu tréningov,“ ozrejmil Bíreš, ktorý dovtedy neviedol žiadny mládežnícky tím. K vyslovene svojmu mužstvu sa dostal osem kôl pred koncom druhej ligy, v ktorej pôsobilo aj podbrezovské béčko. „Vedenie klubu ma oslovilo, či by som sa nepodujal na záchranu B tímu v druhej lige,“ skonštatoval. Výzvu sa rozhodol prijať. Šancu realizovať sa prvýkrát samostatne aj u mužov si nechcel nechať ujsť. Od pokojnej práce s mládežou tak rovnými nohami vhupol do seniorských záchranárskych prác. Ako sa ukázalo, ľutovať toto rozhodnutie nemusel. „Do neznáma som nešiel, pretože predtým som už s mužmi pracoval o súťaž vyššie v Michalovciach. Špecifickým však bol stav družstva, v ktorom som ho našiel. Tím bol zo strany klubu dosť zanedbaný,“ prezradil bez okolkov Bíreš. „Našťastie, vedenie si včas uvedomilo, že hrať druhú a tretiu ligu je značný rozdiel. Zvlášť z hľadiska výchovy vlastných odchovancov, ktorí by po vyjdení z dorastu mali hrať práve za béčko.“ V Podbrezovej tak nakoniec aj vďaka Bírešovi druhú ligu zachránili. „O tom, že to zvládneme, som bol presvedčený od začiatku. Musím sa však poďakovať aj trénerovi Jánošovi, s ktorým spolupracujem. Keď to bolo možné, pomáhal mi hráčmi áčka. Väčšinou však išlo len o mladých hráčov, ktorí si na svoju šancu v prvom tíme ešte musia počkať. Pre béčko však boli prínosom.“ Údelom rezervných tímov je často práve mladosť a neskúsenosť. Iné to nebolo ani u železiarov. „My sme boli skôr juniorkou ako B tímom. Svedčí o tom aj fakt, že keď som si z dorastu zobral do mužstva dvoch hráčov, pravidelne hrávali.“

Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko
Cit pre prácu s mladíkmi Bírešovi nechýbal nikdy. Dokázal to vo Zvolene, v Dukle B. Bystrica a teraz v Podbrezovej. S kým sa mu pracuje lepšie a ľahšie? S mládežou, alebo mužmi? „Mladého hráča si môžem formovať od začiatku. Keď však prídem k mužom, aj relatívne mladým, narazím na množstvo vlastných rozumov. U mužov je to preto skôr o nájdení spoločnej reči a presvedčovaní. Ak sa dokážeme zladiť na jednu vlnovú dĺžku, problém by nemal nastať ani pri nich,“ zauvažoval niekdajší hráč bratislavského Interu. Sám prešiel rukami niekoľkých trénerov, z ktorých každý preferoval iný, svojský štýl práce. Jednu vec však musia mať spoločnú všetci tréneri – rešpekt u hráčov. Ten si zakaždým snaží vybudovať aj Bíreš. „V tomto smere som zaujímavú situáciu zažil práve v Podbrezovej. V mužstve boli hráči, z ktorých som jedného trénoval v Dukle, s druhým som hrával v Dubovej a s tretím sme na seba ešte nedávno narážali ako protihráči (smiech). Problém som však s touto situáciou nemal a pochopili ju aj hráči. Keď videli, že brnkať po nose si len tak ľahko nedám, radšej na mňa ani nič neskúšali.“

Pomohol aj Zvolenu
Nie je tajomstvom, že Ján Bíreš má na účinkovanie vo zvolenskom drese zmiešané spomienky. A to aj napriek pekným hráčskym a počiatočným trénerským rokom, ktorých pod Pustým hradom strávil niekoľko. S niektorými ľuďmi z tunajšieho futbalu sa totiž nemusí ešte ani dnes. Trošku paradoxne preto vyznieva fakt, že podbrezovskou záchranou možno ratoval aj Zvolen. „Pripadalo mi to tak, akoby celý náš krajský futbal závisel od umiestnenia podbrezovského béčka. Ak by sme totiž vypadli my, počet zostupujúcich by sa zvýšil v každej stredoslovenskej súťaži. Niečo podobné hrozilo tým pádom aj Zvolenu,“ predostrel zaujímavú myšlienku Bíreš. „Zo súčasného stavu zvolenského futbalu som sklamaný. Z času na čas si pozriem jeho výsledky, no po príčinách jeho súčasného postavenia nepátram. Zrejme však odzrkadľuje prácu v klube.“ Mrzí ho najmä, že Zvolen sa už dlhšie nepresadzuje v mládežníckych kategóriách. „Zvolenčania zostali niekde stáť. Za čias Oravca, Galáda, s ktorými v podstate spolupracujem dodnes, hrali zvolenskí dorastenci druhú a žiaci prvú ligu. Dnes musia žiaci krvopotne bojovať o návrat do ligy a dorastenci ešte donedávna hrali o udržanie.“

Budúcnosť s otáznikom
S Podbrezovou má platný trojročný kontrakt a preto sa z klubu ani nechystá odísť. Jedinou otázkou ostáva, aký post bude zastávať v štruktúre klubu. „Uvidíme, ako sa dohodneme s vedením. Alternatívy sú dve. Buď budem naďalej pracovať s juniorkou, alebo sa vrátim k mládežníkom,“ prezradil Bíreš, ktorý je čakateľom na štúdium Pro licencie A - trénerskej kvalifikácie, ktorá si doslova vyžaduje prácu s mužmi. „V Podbrezovej som bol spokojný s prácou pri mládeži, ale aj dospelými. Ak by som si však mal vybrať, radšej by som zostal u dospelých. Ako každý iný tréner, napredovať chcem aj ja. V mládeži mám toho za sebou dosť a preto ma viac lákajú muži,“ vyznal sa mladý tréner, o služby ktorého sa vraj opäť zaujímala Dukla B. Bystrica a ponuku dostal aj od Venglošovej akadémie.

Článok pokračuje pod video reklamou