Most cez rieku Slatina, ktorý spája Nižovec s areálom bývalého podniku Liaz, je rozpadnutý a má narušenú statiku. Napriek tomu ním denne prejde množstvo ľudí.
Zvolen – Po moste chodia hlavne študenti a učitelia strednej umeleckej školy a pracovníci firiem, ktoré v areáli sídlia. Neodrádza ich ani dopravná značka Zákaz prechádzania, ani nebezpečenstvo, ktoré im hrozí. A to je obrovské! Stredový pilier mosta sa nebezpečne nakláňa, z polovice kovovej konštrukcie je opadané murivo a hoci na časti vozovky zostal dodnes asfalt, zvyšok sú už len holé drevené podvaly. Vlani niekto polovicu z nich vytrhal a tak chodcom pod nohami zíva obrovská diera a valiaca sa voda Slatiny. Cez ňu sú prehodené drevené dosky bez akéhokoľvek uchytenia, ktoré by zabezpečilo ich stabilitu. Chodci radšej zliezajú na kovovú konštrukciu a ako po kladine prechádzajú po nej na druhú stranu. „Cez most chodia okrem nás aj cyklisti a matky s kočíkmi,“ konštatuje riaditeľka školy Mariana Hriňová a dodáva: „Minule som bola svedkom toho, ako žena pretláčala kočík cez tie diery. Našťastie jej náhodný okoloidúci pomohol.“ Väčšie nebezpečenstvo hrozí chodcom v noci alebo v zime, keď je na drevených doskách sneh či inovať. Prečo takto riskujú? Takmer stovka študentov do školy dochádza prevažne z Banskej Bystrice a tak musia viackrát prestupovať. Aby si cestu z autobusovej zastávky na frekventovanej hlavnej ceste v Môťovej skrátili a aby nemuseli strácať čas obchádzkou cez niektorý z ďalších mostov, využívajú práve tento rozpadnutý. Aj pre pracovníkov firiem, ktorí bývajú na sídlisku Sekier, je práve táto cesta najkratšia. Riaditeľka školy sa pokúsila riešiť bezpečnejší prechod mostom. „Pred vyše rokom som oslovila niektoré firmy v Liaze a ŽOS a prisľúbili, že nás podporia a dokonca vraj dokážu urobiť železný rám na drevené hrady, aby boli stabilnejšie a nedali sa vytrhať. Narazila som však na ďalší problém. Nezohnala som hrubé dosky z tvrdého dreva, ktorými by sme chýbajúce nahradili. Žiadala som o pomoc aj primátora, no ani u neho som nepochodila,“ hovorí Mariana Hriňová. Most cez Slatinu bol postavený asi v štyridsiatych rokoch minulého storočia a dnes sa k nemu nikto nehlási. Práve preto je v takom zlom stave. „Most nepatrí mestu a preto do jeho rekonštrukcie nemôžeme investovať peniaze,“ hovorí primátor Zvolena Miroslav Kusein a podotýka, že ľudia naň vstupujú na vlastnú zodpovednosť. Podľa odborného posudku, ktorý dalo mesto vypracovať, má most výrazne narušenú statiku a rekonštrukcia by neprichádzala do úvahy. Jediným riešením je jeho zbúranie. Ale aj na to sú potrebné finančné prostriedky. Okrem toho na zábradlí mosta je pripevnená prípojka rozvodu pitnej vody. Z tohto dôvodu primátor dodal, že jej majiteľ alebo správca by mal riešiť otázku rekonštrukcie či zbúrania mosta. Stanovisko nám poskytol aj riaditeľ zvolenského závodu Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti Róbert Javorčík. Potvrdil, že pred mostom je vodovodná šachta, v ktorej je vodomer. Prípojka, ktorá od neho vedie cez most do areálu závodu, už vodárenskej spoločnosti nepatrí. Jej majiteľom je Súkromná stredná umelecká škola. Tu sa kruh uzatvára, no bez konkrétneho riešenia. Most zrejme prežije dovtedy, kým sa sám nezrúti, alebo kým tu nevyhasne ľudský život.
