Správa CHKO Poľana sama nemá vybavenie na uspávanie zvierat. Napokon, nemôže to robiť hocikto, na to sú špecialisti. „Pri poranených zvieratách nás obyčajne kontaktujú,“ povedal riaditeľ Správy Dušan Slávik. Minulý rok napríklad zachraňovali rysa, ktorý bol zavretý v kuríne. „Tiež sme mali problém ako ho chytiť. Nakoniec sme použili sieť. Predtým sme zachraňovali medvedie mláďa,“ dodal. Medvieďa nakoniec odniesli do lesa. Zoologické záhrady totiž o takéto zvieratá nemajú záujem. „Ľudia často robia chybu, keď nájdu poraneného vtáka alebo mláďa vypadnuté z hniezda. Netreba sa do toho za každú cenu montovať. Možno stačí dať ho na vyvýšené miesto, aby ho nezabil nejaký pes. Matka už nájde spôsob, ako svoje mláďa zachrániť. Rozhodne nie je dobré takéto zviera zobrať domov a chovať ho,“ vysvetlil Dušan Slávik.
(ms)
Medvede sa v okolí Očovej neobjavili prvýkrát. Jeden sa niekoľko kilometrov nad obcou pohyboval aj minulý štvrtok. Že majú ľudia z tohto zvieraťa rešpekt, je prirodzené, tí, ktorí ho zbadali vo štvrtok, však v prvej chvíli zapínali mobilné telefóny. Statný maco mal totiž problém. Dokonca veľký problém. Na hlave mal nastoknuté akési plechové vedro, či väčšiu plechovicu. Nešťastné zviera sa tejto „okrasy“ samé nedokázalo zbaviť, čo ho privádzalo do zúrivosti. Blúdilo po poli. „Myslím, že ho prví videli traktoristi. Ihneď upovedomili Lesnú správu. Tí zasa volali nám. Zhodou okolností som bol práve v Kyslinkách,“ povedal nám riaditeľ Správy CHKO Poľana Dušan Slávik. Začala sa záchranná akcia. Na miesto prišli ľudia z Lesníckeho výskumného ústavu zo Zvolena. Podarilo sa im medveďa uspať strelou z kuše. „Nebolo to však až také jednoduché. S týmto druhom zvierat veľa skúseností nemajú, no nakoniec sa ho podarilo uspať,“ vysvetlil D. Slávik. Plechovica, ktorú mal medveď na hlave ako prilbu, mala zúžený vrch. Keď sa z nej medveď snažil niečo vydolovať, zasekla sa mu. Bol pridusený a patrične nahnevaný. Po tom, čo začala pôsobiť uspávacia strela, klesol maco na zem. To bol čas pre záchranárov. Plechovicu rýchlo rozstrihali nožnicami na plech. Medveď podľa všetkého nemienil dlho vylihovať, pretože len čo pocítil závan čerstvého vzduchu, začal sa preberať. „Už keď to dostrihávali, začal hádzať hlavou,“ dodal Dušan Slávik. Ľudia sa pre istotu vzdialili do bezpečnej vzdialenosti, niektorí zaliezli do svojich áut. Nikto nemohol vedieť, koľko zlosti ešte v medveďovi ostalo a na kom sa bude chcieť vybúriť. Medveď však nemienil ublížiť svojim záchrancom. Vrhol sa na zvyšky plechovice ako na najúhlavnejšieho nepriateľa. Tam bol predsa zdroj jeho trápenia. „Potom sa rozhliadol dookola a utiekol preč. Ešte bol trochu omámený,“ dokončil rozprávanie riaditeľ Slávik.
(ms)