Sychravé štvrtkové ráno. Trochu mrholí... Cesta medzi Zvolenom a Detvou nie je veľmi preplnená autami. Je desať minút pred piatou hodinou a nik netuší, že sa schyľuje k tragickej dopravnej nehode. Úsek medzi Zvolenskou Slatinou a Zvolenom patrí k najrýchlejším. Cesta je tu rovná, široká a pomerne prehľadná. Aj táto skutočnosť prispieva k tomu, že vodiči na plyn pritlačia o niečo viac ako inde. Stačí však malá nepozornosť. Napriek tomu neprimeraná rýchlosť zrejme nebola príčinou nehody. A čo bolo? V deň nehody sa o príčinách vyjadrovali zdržanlivo aj policajti.
Kamión značky Iveco s návesom prechádzal uvedeným úsekom smerom na Zvolen. Oproti mu išiel tiež kamión – Mercedes. Podľa výpovedí svedkov Iveco z neznámych príčin prešlo do protismeru práve vtedy, keď sa blížil druhý kamión. Došlo k zrážke. Našťastie, nie k čelnej. Iveco zachytilo ľavú zadnú časť návesu Mercedesu. Slovo našťastie však nie je celkom namieste. Napriek tomu, že kabína vodiča Iveca bola rozbitá, nebola až tak zdeformovaná, aby musel zomrieť človek. A predsa! Pri zrážke sa z boku protiidúceho návesu uvoľnila asi dvanásť centimetrov široká a dva centimetre hrubá doska. Také pokrývajú boky návesov. Doska vpálila do kabíny vodiča a trafila ho tak, že nemal žiadnu šancu – do hlavy. Ostala zaseknutá. Strašidelná súprava s mŕtvym vodičom prešla ešte niekoľko desiatok metrov a skončila v poli pri ceste. Druhé auto zastalo pri odbočke na Slatinku.
Tri hodiny po nehode je na mieste už viac-menej pokoj. Jedno z áut je preč, druhé ešte stále v poli. Práve okolo neho pobehujú dopravní znalci. Ich úlohou je zistiť, čo sa vlastne stalo. Možno porucha na aute, možno mikrospánok vodiča... Ten najdôležitejší svedok, ktorý by mohol do prípadu vniesť viac svetla, chýba. Odviezli ho na pitvu rovno do Banskej Bystrice. Pochádzal z obce Sucháň v okrese Veľký Krtíš a mal iba tridsať rokov. Podľa zástupkyne hovorkyne Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici Petry Babulicovej, ešte vo štvrtok napoludnie boli okolnosti nehody predmetom vyšetrovania. „Pri nehode vznikla na vozidlách dvestotisícová škoda. Alkohol u vodiča Mercedesu nezistili,“ dodala. U vodiča Iveca túto skutočnosť ešte len mali preskúmať.
(ms)
Päť neodpovedaných hovorov
Keď sme prišli na miesto havárie, netušili sme nič o tragických následkoch. Krv v kabíne i na kolese pod ňou však dokazovala, že došlo minimálne k ťažkému zraneniu. A potom tie dve dosky. Dve zakrvavené dosky ležiace na centimetrovej vrstve snehu, ktorou bolo pole pokryté. Svietili ako majáky. Spýtali sme sa na vodiča. Odviezli ho do nemocnice? „Do nemocnice? S tou doskou, ktorú mal zapichnutú v hlave, ho už do nemocnice voziť nemuseli,“ povedal nám pracovník prehliadajúci auto. Potom sa jednému z policajtov podarilo nájsť v kabíne mobil. Zrejme vodičov. Ako ho v dvoch prstoch odnášal do policajného auta, ozvalo sa zvonenie. Niekto sa dožadoval vodiča, ktorý bol v tej chvíli už niekoľko hodín po smrti. Niekto ešte netušil, čo sa vlastne stalo. Možno najbližšia rodina, príbuzní... Keď skončilo zvonenie, policajt pozrel na displej a len tak pre seba zašomral: „Päť neodpovedaných hovorov.“ Päť hovorov, na ktoré už nikto neodpovie. (ms)