Dvaja z najskúsenejších a najúspešnejších zvolenských
hokejbalistov, Maroš Kuchár a Ján Blazsek (vpravo).
Ako by ste zhodnotili doterajší priebeh OHL?
Čo sa týka výsledkov, v podstate ide o nudnú súťaž. Skoro v každom zápase je jasné, kto s kým vyhrá a prehrá. Bukovinka len vyhráva a N – Sport prehráva (po sobote to už neplatí, pozn. red.). Pre diváka je súťaž nezaujímavá.
Predsa len, skúsme nájsť nejaké pozitíva. Čo je na lige dobré?
Páči sa mi, že z organizačnej stránky funguje na veľmi dobrej úrovni, čo je hlavne zásluha Jaroslava Kolibíka. Škoda, že v súťaži hrá len osem mužstiev. Pozitívom je tiež zmena hracieho systému. Kým doteraz v poli hrávali len traja a neskôr štyria hráči, teraz sa hrá hokejovo, na päťky. Hra si tak vyžaduje ďaleko lepšiu techniku, viac rozumu, taktiky a v neposlednom rade kondíciu.
Skúsme porovnať OHL s predošlými hokejbalovými súťažami vo Zvolene. Zoberme do úvahy len počet líg alebo hrajúcich mužstiev, ktorý oproti minulosti rapídne klesol. Neupadá úroveň hokjebalu pod Pustým hradom?
Podľa mňa záujem o hokejbal neupadol. Veľa robí v tomto smere práve zmenený hrací systém. Dnes jedno mužstvo potrebuje, aby kondične zvládlo zápas, aspoň tri vyrovnané päťky. Počet hráčov, ktorí hrávajú hokejbal, neklesol, len sa prerozdelili do menšieho počtu mužstiev. A divácky záujem? Áno, je menší, ale len kvôli polohe ihriska, ktoré je trošku od ruky.
Na tento problém sa dá pozrieť aj z generačnej stránky. Nedoplatí zvolenský hokejbal na nedostatok novej krvi?
V tomto smere mierne obavy mám, pretože momentálne hokejbal hrá len málo nových a mladších chlapcov. Svetlou výnimkou sú chalani z N – Sportu, ktorým svojím spôsobom veľmi fandím.
Ďalším problémom zvolenského hokejbalu je fakt, že sa tu nedarí vytvoriť schopný tím pre republikové súťaže. Pritom hráčsky potenciál je.
Vyhovárať sa na financie by asi nebolo namieste. Tie chýbajú hokejbalu skoro v každom meste. Podľa mňa to je o určitom fanatizme a dobrej partii, ktorá by ťahala za jeden koniec povrazu. Záujem vytvoriť dobrú partiu tu síce bol, ale vždy sa našlo niečo, na čom to stroskotalo. ...odpovedá sa mi ťažko.
Ako by ste doterajší priebeh zhodnotili z pohľadu vášho tímu? Netrpí Bukovinka úrovňou ligy?
Začnem trošku inak. Mrzí nás, že sa rozpadlo Quido. Tento tím tvorili výborní hokejbalisti, ktorí nás vždy vedeli potrápiť. V lige nám chýbajú najviac. Liga je taká, aká je, ale my sa pozeráme sami na seba. Pred sezónou sme si dali cieľ neprehrať ani jeden zápas, čo sa nám zatiaľ darí a preto sme spokojní. Nás táto hra v prvom rade veľmi baví a máme ju radi.
Koho sa teda Bukovinka najviac obáva v tejto sezóne?
Myslím si, že prvé miesto by nám uniknúť nemalo. Kto nás môže potrápiť? Asi Mustangs, mužstvo, ktoré je v tabuľke hneď za nami.
Baví ešte Bukovinku vyhrávať? V čom je jej najväčšia sila?
Túto otázku dostávame neustále. Hokejbal nás baví a keby neexistovala táto súťaž, tak ho budeme hrávať hoci aj pred domom. Sme šesťnásobnými majstrami, pričom štyri tituly sme získali za sebou a stále nám to nestačí. Sme silné individuality, ktoré chcú len víťaziť. Prirovnal by som nás k Javanke, niekdajšiemu suverénovi LIMFU.
Hokejbal hráte už dlho. Čo vás pri ňom stále drží? Prečo práve hokejbal?
Asi som sa v tomto športe našiel. Jednoducho ma obohacuje. Rozvíjam si pri ňom svoju športovú všestrannosť.
Recept na dlhoročnú úspešnosť?
Vyhýbajú sa mi zranenia a dodržiavam životosprávu. Pri džude, ktorému som sa niekedy venoval, som sa naučil, že v športe sa v tomto smere nedá nič oklamať.
Daniel VALACH
Blazsekove hokejbalové ,,naj“
Najlepší hráči: ,,Kučera (brankár, terajší tréner v HKm), Čilík, Pavlík, Makovíny, Bayer, Janeček, Lameš, zo súčasných Lvomský a z hokejistov Škvaridlo, Gallo, Oravec, Chovan.“
Najpamätnejší zápas: ,,Raz sme s niekdajším tímom Unicom Hammer v poslednej tretine, tesne pred koncom, prehrávali 1:7 a podarilo sa nám vyrovnať.“
